Sin-i je ďalším z vnútorných štýlov čínskeho bojového umenia a spolu s Tchaj-ti a Pa-kua tvorí trojicu najznámejších a najrozšírenejších.
Jeho presný pôvod nie je známy. Najstaršie písomné záznamy sa dajú vysledovať až do 18. storočí v provinciách Henan a Shanxi. Legenda však kladie vznik štýlu omnoho hlbšie do minulosti, až do dynastie Song (960-1279 nl), a jeho vznik pripisuje slávnemu generálovi Yue Fei. Neskôr sa rozvíjal najme v provinciách Shanxi, Hebei a Henan.
Tento štýl je založený na princípoch jin a jang ako aj na koncepte Piatich prvkov. Navonok je charakteristický použitím výbušnej sily a lineárnymi pohybmi ktoré údajne odkazujú na jeho vojenský pôvod či používanie kopije. Vďaka dobrým vzťahom medzi učiteľmi Sin-i a Pa-kua sa tieto dva štýly navzájom ovplyvňovali a nezriedka sa stávalo že sa niektorí študenti venovali obom.
Po dosiahnutí určitej úrovne dochádza k prelínaniu tvrdých a mäkkých pohybov, odstráneniu rušivých myšlienok a prirodzenej koordinácii dychu. Okrem toho, že je vynikajúcim bojovým štýlom, má pri správnom cvičení, vďaka prirodzenému pohybu a vnútornej koncentrácii aj priaznivé účinky na zdravie.