Čchi-kung (Qi gong)

Ako vyplýva zo samotného názvu, je to vlastne práca z čchi, takže ak chceme hovoriť o čchi-kungu musíme si najprv zhrnúť čo to je.

Z pohľadu čínskej filozofie je čchi prvotná substancia vesmíru, bytie ako také vo všetkých svojich podobách. To je potrebné si uvedomiť, ak chceme pochopiť súvislosti medzi javmi, ktoré na prvý pohľad nemajú nič spoločné.

V súlade s čínskou tradíciou je možne čchi rozdeliť do troch rovín. „Nebeská“ ktorá zahrna cely vesmír, „zemská“ ktorá je jej súčasťou , a konečne „ľudská čchi“ ktorá je súčasťou oboch a ako taká je oboma aj ovplyvňovaná. Nebeskou čchi a jej vplyvom na človeka sa zaoberá čínska astrológia, a skúmaniu zemskej čchi sa venuje „umenie vetra a vody“ – feng-šuej

V maximálnej miere sa ľudskou čchi zaoberá tradičná čínska medicína a na jej ovplyvňovanie využíva najrozličnejšie metódy, čí už ide o liečiva rastlinného minerálneho i živočíšneho pôvodu, akupunktúru, nahrievanie, masáže a v neposlednom rade špeciálne cvičenia. A hoci všetky spomenuté metódy možno vo všeobecnosti nazvať čchi kungom tento výraz sa používa práve pre tieto cvičenia.

Najstaršie známe historické svedectvo o existencii čchi kungu pochádza zo začiatku dynastie Čou, datovanej asi do 11. storočia pred naším letopočtom. Na bronzových artefaktoch z tohto obdobia sa nachádzajú vyobrazenia pozícii z týchto cvičení. To potvrdzuje, že sa zrodil v Číne ešte pred vznikom písomnej kultúry. V neskorších obdobiach ( od 11. do 8. storočia pred n.l.) už majú zachované svedectvá písomnú podobu a obsahujú základné postuláty jeho teórie a praxe.

V priebehu tisícročí sa čchi kung rozvíjal a modifikoval, rozpracovávali sa jeho rozličné smery na základe cieľov ktoré mali praktikujúci dosiahnuť. Rozdelenie rôznych druhov čchi kungu je možné z viacerých hľadísk, treba mat ale na pamäti že ide o delenie čisto formálne, hranice sa prekrývajú a väčšinu cvičení je možno radiť do viacerých kategórii.

Najčastejšie sa používa delenie na základe spôsobu a miesta vytvárania, resp. koncentrovania čchi v tele. Wej-tan – čchi je vytváraná lokálne v končatinách a pri dosiahnutí vysokej koncentrácie prúdi do celého tela. Nej-tan – čchi je tvorená a koncentrovaná v tan-tchiene a odtiaľ je rozvádzaná ďalej po celom tele. Na vytváranie a koncentráciu čchi môže byt použite napínanie určitých svalov, špecifické pohyby či pozície, koncentrácia na určité miesto v spojitosti s dýchaním atd.. Väčšina cvičení tieto metódy kombinuje, takže delenie čchi kungu na staticky či dynamický je len na základe toho čo sa v danom cvičení využíva vo väčšej miere.

Ďalej môžeme rozdeliť čchi-kung , alebo skôr praktikujúcich na základe cieľov s ktorými pristupujú k cvičeniu.

Pokiaľ je naša čchi dostatočne silná, harmonická, v rovnováhe a prúdi dostatočne plynule človek je zdravý a plný sily. Ako náhle niečo tuto rovnováhu naruší či už zvonku napr. výkyvy počasia podnebie, nákaza, strava…., alebo zvnútra ako emócie, stres, vyčerpanosť…, dochádza k zdravotným problémom. Možnosť ovplyvniť kvalitu svojej čchi cvičením nám teda môže pomôcť uchovať si resp. znovu získať zdravie.

Mnohé z týchto cvičení taktiež výrazne zvyšujú fyzickú silu a odolnosť a môžu prispieť k zachovaniu zdravia či života v prípade ohrozenia. Tieto sú používané a rozvíjane adeptmi rôznych bojových umení, pripadne ich princípy sú priamo zakomponované v jednotlivých štýloch.

A v neposlednom rade je to duševný a duchovný rozvoj, vďaka čomu sa čchi kungu venovali a ďalej ho rozvíjali nielen konfuciánski učenci, lekári, či umelci, ale i adepti taoizmu a budhizmu či už mnísi alebo laici.

Takže čo je to vlastne čchi-kung? Do súčasnosti uchované a rozvíjané cvičenia čínskych majstrov, pojednávajúce o energetickej realite človeka a o tom ako ju ovládať. Neobyčajné široké spektrum rôznych praktík, ktoré sa medzi sebou líšia tak vonkajšou formou, ako aj svojím vnútorným obsahom, spojených jedinou myšlienkou a jediným cieľom – prácou s čchi a pretváraním svojho tela i ducha.