Žijeme v časoch prechodu z jedného spoločenského systému do druhého.Toto obdobie so sebou prináša značné vypätie, neistotu a stresy, čo veľmi negatívne vplýva na našu psychiku a zdravie.
Kto si ich chce udržiavať trvale v poriadku, prichádza na to, že nemôže žiť iba západným konzumným štýlom. Pretože nech by sme získali akékoľvek množstvo peňazí, vnútorný pokoj, harmóniu či fyzické zdravie si za ne nekúpime. A to sú tie najcennejšie hodnoty, ktoré si musíme priebežne chrániť a zveľaďovať celý život. Kto si to uvedomuje, hľadá akýsi stred medzi materialisticky chápaným životom západnej spoločnosti a duchovným ponímaním ľudskej existencie na Ďalekom východe.
Na Východe dodnes prežili a aj prakticky pôsobia tisícročia staré filozofie, podľa ktorých človek pochádza z prírody a keď s ňou nebude žiť v súlade alebo akceptovať jej zákony, oddelí sa od jej energií, čo sa prejaví chronickými civilizačnými ochoreniami, neskôr vážnymi zdravotnými problémami a následne i podstatne kratším životom. Už starí taoistickí mnísi nazerali na telo človeka a ducha prejavujúceho sa v ňom ako na neoddeliteľnú jednotu. Preto sa pri liečení zaoberali viacerými rovinami, tvoriacimi ľudskú bytosť, nielen jedným práve chorým orgánom. Vedeli, že človek stresom, psychickým tlakom, hnevom a inými negatívnymi emóciami „spaľuje“ dôležitú životnú silu Čchi alebo spôsobuje jej nahromadenie, čím sa následne zablokuje jej plynulý prietok do telesných orgánov. Táto energia prúdi v energetických dráhach (meridiánoch) po celom tele. Ak jej je nedostatok alebo neprúdi do niektorého orgánu, po čase začne zlyhávať jeho funkcia.
Je veľa spôsobov, ako možno túto životnú silu v tele „rozhýbať“ alebo ju dopĺňať, napríklad akupunktúrou, reflexnými masážami, zdravou výživou, meditáciou, jógovými cvičeniami alebo prepracovaným systémom orientálneho bojového umenia. Pri tých prvých treba ovládať aj medicínu a ich štúdium je veľmi náročné, preto sa pri ich aplikácii musíme obracať na iných. Ak však chceme vziať zdravie do svojich rúk skôr, než začneme byť chorí, môžeme to skúsiť radšej s niektorými cvičeniami spojenými s filozofiou. Obľubu si v poslednom období u nás získava orientálne bojové umenie, ktoré do sveta šíria čínski a japonskí majstri.
Jeden z nich – Sifu DAJ ČCHAO z Číny – pravidelne navštevuje aj našu krajinu. Pri poslednej návšteve sme ho požiadali o rozhovor, aby čitateľm priblížil čínske bojové umenie.
Pochádzate z rodiny, ktorá sa odpradávana venovala tradíciám čínskych bojových umení a dedila ich z generácie na generáciu. Môžete nám o ich vzniku povedať čosi bližšie, ako aj vysvetliť vaše vnímanie sveta a význam cvičení Čchi-kungu pre človeka?
V historických časoch boli ľudia prirodzene bližšie k prírode. Chápali, že môžu využívať jej energetické toky vo svoj prospech. Postupne sa učili vycítiť ich a pracovať s rôznymi technikami, ktoré im umožňovali napájať sa na ne. Dodnes sa, žiaľ, nezachovali všetky objavené postupy, pretože tie prvé sú staré až 6000 rokov. Keďže sa zistilo, že vplývajú nielen na udržanie zdravia, ale aj rozvoj ducha a rôznych jeho skrytých fenoménov, ako sú intuícia, jasnovidectvo, liečiteľstvo a pod., dodnes sa im venuje veľká pozornosť a stali sa našou národnou pestovanou tradíciou.
Pohľad človeka na svet ovplyvňuje rad faktorov, ktoré naň pôsobia od narodenia celý život a podmieňujú preto i jeho celkové vnímanie a chápanie. Ide najmä o osobitý štýl kultúrnych a historických tradícií, ako aj o všeobecne zaznávanú filozofiu, ktorú každá spoločnosť po svojom predostiera človeku už od školských rokov. Oproti nám vnímajú Európania svet skôr detailovo a potom si ho skladajú do celku. Nás však tradície učili vnímať svet celistvo, vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach. Neovplyvňujeme iných len svojimi vnútornými postojmi, ale pôsobíme vlastným konaním na prírodu, ba aj na celý svet. Vo všetkom preciťujeme základnú prvotnú silu ČCHI, ktorá je prameňom existencie všetkého živého vo Vesmíre, aj na Zemi. Má len rôzne úrovne prejavov.Rôzne kvality Čchi závisia od rôznych foriem pohybu. Častým syndrómom dnešného „uhnaného“ človeka je nesprávne cirkulovanie energií a zablokovanie ich tokov v tele človeka. Pri pohybových cvičeniach Čchi-kungu sa posilňuje energetické telo, ktoré sa výrazne mení. Naberá schopnosti samoliečenia, i liečenia druhých.
Pri orientálnych bojových umeniach nejde len o vonkajšiu estetickú a bojovú stránku celej tradície. Ich zmysel je skrytý vo filozofii a v sile, ktorú človek postupným tréningom v sebe zobudí. Okrem pružnosti celého tela pocíti človek vitalitu – novú životnú silu. Už v začiatkoch je cítiť, že sa stáva odolnejším proti chorobám, čo má vplyv na dĺžku a kvalitu života. Neskôr vie zdolávať hlavne psychickým stresom. To mu zasa pomáha meniť seba, teda mať čoraz väčšiu kontrolu nad svojou mysľou. Vari najťažšie je v živote naučiť sa ovládať svoje myšlienky, prejavy a pocity. Cvičenia koncentrácie v Čchi-kungových zostavách učia človeka venovať sústredene pozornosť na jednu vec. Keď máme kontrolu nad sebou a nad svojimi pocitmi, dokážeme správne riadiť seba a potom môžeme mať kontrolu i nad celým svetom. Ak človek prestane byť psychicky labilným, nezložia ho žiadne problémy, pretože niet takých, aké by v pokoji nevedel vyriešiť, aké by ho zaskočili. Celkový cieľ Čchi-kungu je duchovný rast, nový pohľad na veci, hlbšie preciťovanie, a teda aj širšie chápanie.
Môže človek z iného prostredia a odlišnej kultúry správne pochopiť hĺbku filozofie duchovného učenia iného národa, keď priamo nežil a nezrástol s daným prostredím a nemá „v krvi“ jeho vnímanie skutočnosti? Nebude iba kĺzať po povrchu bez šance hlbšieho prieniku a prežitia skúseností?
Áno, to síce veľmi ovplyvňuje pohľad na veci okolo nás, ale schopnosť chápania od toho až tak nezávisí. Ani všetci Číňania nepochopia v plnej miere pravý zmysel vnútorných bojových štýlov a nedosahujú v nich rovnaké výsledky. Obyvatelia iných krajín to majú sťažené, pretože potrebujú dlhší čas na vžitie sa do taoistickej životnej filozofie, musia viac študovať a oboznamovať sa i s čínskymi kultúrnymi tradíciami, ktoré Číňan dedí cez generačnú líniu. Lenže vývojové predpoklady každého človeka sú rôzne. Duchovne zrelší ľudia pokojne predbehnú i Číňanov vyrastajúcich celý život v danom prostredí, kde bojové umenie vzniklo. Veľa v tomto prípade spraví aj majster, ktorý ľudí učí. Kto pochopil význam vplyvu duchovného rastu na kvalitu celého svojho života, vie sa pomerne ľahko k rôznym voľakedy „tajným“ učeniam a filozofiám dopracovať a dosahuje aj dobré výsledky.
Ktoré štýly a smery čínskeho bojového umenia sú najznámejšie a najviac prenášané do sveta a aké sú medzi nimi rozdiely?
Je tak veľa štýlov, že ani Číňania samotní ich všetky nemôžu poznať, pretože sa rátajú až na stovky. Celkovo rozlišujeme štýly na vnútorné a vonkajšie, alebo ich delíme na južné a severné. Najpopulárnejšie sú vnútorné štýly: Thaj-Čchi-Chuaň, Pa-Kua-Chuaň, Si-Ňji-Chuaň a vonkajší Šaoliň-Chuaň. Vonkajší Čchi-kung je rýchlejší a pôsobí tvrdo. Je postavený na vonkajších pohyboch tela – na sile svalov. Vnútorný je mäkší, pomalší a je založený na vnútornej práci s energiami a ich ovplyvňovaní. Až postupne sa cez cvičenia dopracuje človek k sile. Pri tomto štýle je dôležité byť zrelaxovaný a uvoľnený. Je vhodný pre starších ľudí, pre ženy. Obidva štýly však smerujú k rovnakému cieľu, iba na to využívajú odlišné spôsoby cesty.
Každý tréning pozostáva z dvoch rovín. Z cvičení a ich filozofických vysvetľovaní. Neskôr už aj žiak sám odseba pri prevádzaní istých pozícií začína chápať dovtedy skryté súvislosti istých životných javov. K tomu by sa však nedopracoval iba pomocou knižiek, pretože tie človeku nemôžu odovzdať písaným slovom to, čo vie zo seba dať pri osobnom vzťahu majster žiakovi.
S akými energiami sa pri Čchi-kungu pracuje?
Žiakov učíme pracovať s energiou Zeme – to je energia prírody, ktorú si môžu zobrať zo stromov, morí, či potočných vôd, ale veľa druhov energií je i vo Vesmíre. Človek má s nimi prirodzené spojenie a pri troške chcenia sa môže kedykoľvek a kdekoľvek ľahko na zdroj napojiť a dočerpať si svoje zásoby.
Techník je veľa, každému vyhovuje niečo iné. V konečnom štádiu je však podstata všetkých druhov energií rovnaká, navzájom sa prelievajú, jedna ovplyvňuje druhú a spolu tvoria celok, kde nemôže existovať jedna bez druhej. Cvičenia Čchi-kungu učia postupne jednotlivé špecifické druhy energií podľa potreby abstrahovať a vyrovnávať ich pomer v tele, čím dochádza k harmónii. To je tiež ich cieľom.
Dnes sa veľa diskutuje o prílišnej prepracovanosti ľudí a nedostatku času na regeneráciu. Podľa senzibilov zachádzajú mnohí až tak ďaleko, že namiesto „dobytia si“ deficitnej energie ju berú druhým, vraj je to jednoduchšie. Aký je váš názor na takýto energetický vampírizmus? Existuje a je možné sa proti nemu obrániť?
Duchovne zrelí ľudia alebo majstri vám energiu radi kedykoľvek dajú aj sami, ak cítia, že ju potrebujete, lebo si ju vedia rýchlo doplniť. Bežní ľudia sa nemusia báť toho, že je také jednoduché komusi „zobrať“ dobrú energiu. Človek totiž produkuje tzv. „zlú“ Čchi nesprávnymi emóciami, akými sú hnev, zlosť, závisť, strach a podobne, a nevedia sa včas v jej produkovaní zastaviť, ani sa jej správne zbaviť. Preto sa táto negatívna energia drží po obvode aury človeka, kým pozitívna sa zoskupuje v centre tela.
Kto by sa chcel na kohosi energeticky napojiť, a neovláda ťažké techniky filtrovania energií, získa najprv od človeka jeho energetický odpad držiaci sa na povrchu a cudzím najskôr dostupný. Kto chápe hlbšie súvislosti, nebude sa trápiť brať energiu iným, pretože jednoduchšie je napojiť sa na čisté a kvalitnejšie prírodné zdroje. Odčerpávať energiu od druhých ľudí je nebezpečné, pretože z ich biopoľa prevezmeme aj negatívne zápisy – napríklad o nejakej chorobe, ktorú môžeme tak pritiahnuť na seba.
Týchto chýb sa často dopúšťajú liečitelia – začiatočníci, ktorí sa po práci s chorým biopoľom pacienta nedostatočne energeticky očisťujú. Môžeme však prevziať od druhého aj jeho emocionálny a mentálny odpad – negatívne a zdraviu škodiace emócie, postoje, myšlienky a správanie. Čo by tým potom zlodej získal? Ak si toto uvedomí, určite sa rýchlo o čosi podobné prestane usilovať. Žiaci Čchi-kungu si vedia deficitnú energiu vždy v správny čas doplniť a nemusia sa teda mentálne ochraňovať proti energetickým zlodejom.
Veľa ľudí trpí dlhoročnými chronickými chorobami, vyčerpanosťou a únavou. Lekári nemajú šancu pomôcť im, pretože neprijímajú alternatívny pohľad na zdravie človeka, vnímajú ľudské telo oddelene od prírody. Čo by ste takým ľuďom poradili?
Vykročiť z uzavretého kruhu vyčerpanosti a chorôb je možné iba jediným spôsobom. Čo najskôr pochopiť, kým telo ešte dobre funguje, že príčina takýchto stavov pozostáva v ničnerobení. Ak sa nevenujeme svojmu telu zo stránky zdravšej výživy, než aká sa dnes pre zisky veľkých spoločností propaguje, a ak začneme na svoje telo a psychiku nakladať postupne čoraz väčší náklad, pod vplyvom vystresovaného životného štýlu sa rýchlo zloží.
Dôležité je teda začať so sebou čosi rýchlo robiť, prekonať lenivosť a postupne zvyšovať mieru pohybového zaťaženia, iba tak sa staneme silní a odolní, iba tak zdravo a šťastne prežijeme tento život. Ono sa síce dá istý čas zotrvať v ničnerobení, ale verte, že práve to človeka v konečnom štádiu najväčšmi vyčerpáva a je oveľa ťažšie vydržať nič nerobiť, ako čosi so sebou pravidelne robiť.