Ako sa nazýva to čomu sa venujete?
Zaoberám sa rôznymi praxami spojenými s osobitným tréningom. Jednou z nich je čchi kung, ktorého základom sú pohyby koordinované s dýchaním. Samozrejme to nie je všetko, ide tu nielen o cvičenie tela, no taktiež tréning vedomia. U človeka ktorý v tomto rochu pokročil začína dochádzať k transformácii vedomia a ducha. Z tohto pohľadu je možné povedať, že sa zaoberáme tréningom ľudských kvalít.
Ako je možné čo najpresnejšie preložiť termín wu-šu?
Ak to vezmeme doslovne tak wu- znamená vojenský, bojový,. Sem patrí všetko čo je spojené s bojom, vojnou, bitkou či údermi. Šu je nejaká technická schopnosť, umenie. Preto tento výraz je v súčasnosti najčastejšie prekladaný ako bojové umenie. V znaku ktorým sa wu šu píše je však možné nájsť aj doplňujúci význam. Ak sa pozrieme z čoho sa skladá znak wu zistíme že je zložený z dvoch znakov, ktoré spolu tvoria jeho význam. Jednu časť možno preložiť slovom zastaviť. Druhá znamená zbraň, kopia, ktorou bývali ozbrojení vojaci.. Preto celý znak wu, ak berieme do úvahy jeho vnútornú formu, znamená zastaviť boj.
Znamená to že jeho filozofia nieje zameraná na útok, ale na obranu?
Keď sa ľudia v Číne začínajú učiť wu šu, učiteľ im hovorieva. „ Neučíte sa preto aby ste sa byli, ale aby ste boli schopný sa ubrániť. Wu šu môžte použiť v nebezpečných situáciách na sebeobranu,.alebo na pomoc iným ľudom v prípade ich ohrozenia. Nie je dovolené použiť to čo sme sa naučili ho na niečo čo nesprávne“ Preto majstri v Číne neučia kohokoľvek, ale pozorne si vyberajú, a to podľa určitých pravidiel. Pozerajú ako sa človek správa vo všeobecnosti, ak vychádza s inými ľuďmi, čí nebude daný človek robiť nepríjemnosti svojmu okoliu, alebo hanbu svojej krajine.
Na to aby si vybrali žiakov je potrebný určitý čas. Niekedy je možné rozhodnúť sa pomerne skoro, inokedy trvá dlhšiu dobu, kým učiteľ spozná aký žiak v skutočnosti je, aj 3-4 roky.Zo začiatku vás neučia príliš do hĺbky. Naučia vás veľmi jednoduché základné veci, a sledujú vás: ako človek cvičí, aké robí pokroky, ako si osvojuje wušu.
A keď adept nevyhovuje ich podmienkam?
Dajú mu možnosť odísť.
Ako?
Prestanú ho proste učiť.
To znamená že prichádza s ostatnými ale majster mu nič nevysvetlí?
To znamená že prichádza s ostatnými ale majster mu nič nevysvetlí?
Nie, proste nemôže chodiť na tréningy.
Na západe je situácia zjavne odlišná. Zaplať, a uč sa koľko sa do treba vmestí.
Závisí to od toho, čo sa vyučuje. Myslím si že aj v Európe niektorí učitelia dodržiavajú tieto pravidla. Výuka wu šu sa podstatne odlišuje od výuky nejakého iného predmetu matematiky, fyziky alebo čohokoľvek iného. Ak sa nevhodný človek naučí wu šu v dostatočnej miere, bude to zlé preňho aj pre iných ľudí, proste nevznikne z toho nič dobrého. Avšak len v prípade že sa učí skutočne do hĺbky. Preto sa učiteľ vždy zaujíma o napredovanie svojho žiaka. Učí ho jednoduché veci a pozerá sa ako trénuje. A len neskôr môže pokračovať výukou omnoho zložitejších a efektívnejších vecí.
Ostatne aj dovtedy žiaka učia. No v dôsledku toho čo sa učí v počiatkoch, nevzniká žiadne riziko. Bude to dobré pre jeho zdravie a umožní mu to do určitej miery sa obrániť v prípade nutnosti. To sú veci ktorým je možné učiť kohokoľvek. No ak učiteľ vidí, že žiakom je vyslovene zlý človek, nebude ho učiť vôbec. Tento doraz na výber žiaka má aj iné dôvody. Ide o to že v minulosti sa wu šu venoval len uzavretý, ohraničený okruh ľudí. Žiadna škola neprijímala ľudí, ktorí jej neboli tým čí oným spôsobom užitoční, nepomáhali jej rozvíjať štýl, a nepomáhali jej vo všeobecnosti. Škola niesla zodpovednosť za svojich žiakov.
Hovoríte, že pokročilejším veciam nieje možné učiť kohokoľvek. Keď si ale zoberieme väčšinu filmov o bojových umeniach, napríklad z Hongkongskej produkcie, všetky sú založené na konflikte „dobrých“ a „zlých“ majstrov. Kde sa teda tí zlí berú?
Film je proste film. Musí mať nejaký dej. Bolo by príliš zjednodušujúce deliť ľudí ne dobrých a zlých. Určia sa pravidla a kritéria podľa ktorých je možné povedať: tamto je dobrý, tamten zlý. No často vzniká konflikt, napríklad medzi dvoma skupinami ľudí a nedá sa povedať : títo sú horší, a tamtí lepší. Proste je medzi nimi nejaká nevyriešená otázka, a možno existuje nejaká podstatná príčina, prečo nevedia nájsť spoločnú reč, a riešia svoje spory bojom. Konečne je dôležité pochopiť, v akých súvislostiach tu hovoríme o dobrých a zlých. „Zlý“ človek použije akýkoľvek spôsob, aby niekomu ublížil, okradol ho, či oklamal a získal tým voľačo pre seba.. Týmto je situácia jasná, a nieje možné ho učiť. No pri tom všetkom treba mať na pamäti, že všetko sa môže zmeniť, teda aj ľudia. Učiteľ si vyberie vhodného žiaka, učí ho dostatočne podrobne, no neskôr sa človek pod vplyvom tých či oných okolností môže zmeniť k horšiemu. Aj to sa občas stávalo. No vo všeobecnosti je možné povedať, že u človeka ktorý sa skutočne poctivo a do hĺbky venoval wu šu, už niesu predpoklady na takúto zmenu.
Prečo?
Pretože učí ľudí chovať sa správne. Wu šu sa zaoberá tréningom tela a očisťovaním vedomia, a človek s čistou mysľou a čistým vedomím sa nezachová nesprávne. A ak vo filmoch ukazujú ľudí s mimoriadne vysokou úrovňou wu šu a súčastne veľmi zlých, je treba pamätať, že je to len film.
V princípe wu šu učí chápať rozdiely medzi tým čo je a nieje správne a prenášať toto poznanie do bežného života. Predstavte si situáciu, ak ľudia niečo nechcú robiť a vy ich do toho nútite. Ak ich zaťahujete do nebezpečných situácii, nútite ich robiť niečo, čo sa im nepáči, škodí im, je im nepríjemne, je to očividne nesprávne. Ak sa o nich staráte a robíte to čo je pre nich dobré, je to správne. Nieje však zvláštnosťou, že je danú situáciu ťažko správne vyhodnotiť a o to ťažšie je sa primerane zachovať.
Ak učíte wu šu, minimálne sa stanete zdravšími, čo bude dobré aj pre vašich blízkych. Pretože, ak ste chorí a cítite sa zle, nebude sa dobre cítiť ani vaše okolie. A keď je mnoho ľudí chorých a necíti sa dobre, potom sa zle cíti celá krajina. Wu šu teda prospieva vášmu zdraviu.
Hovorí sa, že za poslednú dobu sa vu šu dosť zmenilo. V čom sa podľa vás tieto zmeny prejavili?
Predtým bývalo wu šu dosť uzavreté. Majstri učili len úzky okruh ľudí.
O aký okruh ľudí šlo?
V Európe to nazývate školou, v Číne sa používa výraz štýl. Je možné povedať, že šlo o určitú organizáciu. Samozrejme takéto organizácie nebývali oficiálne registrované. Boli to svojim spôsobom skôr rodinné zoskupenia. Pred zavedením palných zbraní bývalo wu šu v praxi veľmi užitočné. Bývalo nevyhnutnosťou v armáde a polícii, a malo značné využitie v rámci sebaobrany. V súčasnosti sa situácia zmenila, už len kvôli rozšíreniu strelných zbraní. Samozrejme stále dochádza k situáciam kde nachádza wu šu svoje uplatnenie, no vo všeobecnosti je ich menej. V súčasnosti sa mu ľudia venujú ako vhodnému využitiu volného času, na podporu zdravia a koli možnosti obrániť sa ak sa dostanú do nejakej kritickej situácie na ulici, či pri ceste cez nie bezpečné miesta. Vo všeobecnosti je výuka wu šu v súčasnosti pomerne otvorená, majú možnosť sa učiť aj ľudia nepatriaci k rodine a dokonca i cudzinci. Prirodzene väčšina s toho čo sa v súčasnosti učí, nejde priveľmi do hĺbky. Pretože aj v súčasnosti, sa každý štýl pridŕža tradičných pravidiel výberu žiakov, a ich výuky. Kedysi ľudí nepatriacich do rodiny, spravidla neučili vôbec. Učiť sa mohli príbuzní, prípadne obyvatelia tej istej dediny, medzi ktorými spravidla určité príbuzenské zväzky boli. V súčasnosti to už tak nieje, a tak jediné o čo sa môže učiteľ opierať sú pravidlá výberu žiaka. Ak sa kedysi cudzí človek nemohol učiť ničomu, teraz je preňho už čo-to dostupné. Pravdepodobne sa nebude učiť štýl v jeho plnosti, ale môže sa stať aj to. Ak učiteľ usúdi, že pred ním stojí správny človek, bude ho učiť natoľko hlboko, nakoľko to podľa neho bude pre daného konkrétneho žiaka potrebné.
Hovorili ste o zmene vzťahu ľudí k wu šu, v súvislosti so zavedením palných zbraní. Objavili sa aj vo wu šu techniky proti týmto zbraniam??
Prirodzene existujú takéto techniky. Pritom nejde tu len o techniku. Pri dobrom tréningu wu šu sa človek dokáže ubrániť proti chladným zbraniam. Existujú však aj skutočne hlboké metódy tréningu, spojené s rozvojom sily vedomia. Vynikajúci majster ju môže použiť k ochrane pred strelnou zbraňou. Vyžaduje to však mimoriadne hlboké a obtiažne štúdium. Navyše ľudia ktorí to dokážu dajú prednosť tomu, aby sa v podobnej situácii nevyskytli. Ak máme hovoriť podrobnejšie o rôznych konfliktoch je to možné zhrnúť takto. Vynikajúci učitelia čchi kungu a vu šu sa spravidla snažia držať stranou od sociálnych otázok. Snažia sa byť v spojení s prírodou a nie so spoločnosťou. Žijú medzi ľuďmi aby ich liečili, a učili tomu čo je dobre pre ich zdravie. Nevstupujú do situácii kedy jedna skupina bojuje s druhou, alebo jeden štát s iným. Ak nejde a nejakú špecifickú situáciu, účasť na takýchto konfliktoch nejde v súlade s prírodou, je neprirodzená, a pre takého človeka nepotrebná. Je to ako vzťah medzi Jin a Jang. Ide o to že vojny ako jav fakticky nemožno odstrániť. Jeden človek nechce bojovať, druhý chce. A tak bez ohľadu na želaní prvého boj začne. Prebieha konflikt, a zastaviť ho je veľmi ťažké. Na inom mieste sa nájdu ľudia ktorí sú proti tejto vojne a práve oni sa pokúšajú zastaviť konflikt. Treba chápať že Jang a Jin sa vždy menia. Taká je kvalita nášho sveta. Ak sa niekde vyskytnú sily ktoré si vojnu želajú, objavia sa niekde aj sily ktoré sa jej chcú vyhnúť a nastoliť mier.
A ako taký majster rozlíši situáciu, kedy by sa mal zamiešať do konfliktu?
Ak nastane veľmi výrazná nestabilita medzi jin a jang, môže vstúpiť do konfliktu, aby pomohol nastoliť rovnováhu. Ako konkrétne to spraví je ťažko vysvetliť . Existujú možnosti vyžadujúce obrovské množstvo sily, ktoré dovoľujú zmeniť situáciu.
U nás v Rusku existujú domáce skupiny či sekty založené na základe wu šu. Vládne v nich bezmyšlienková disciplína a úplná podriadenosť učiteľovi . Všetok čas venujú tréningu a modlitbám. No ani jeden člen nemôže sám od seba vystúpiť z organizácie, a je zaviazaný splniť akýkoľvek príkaz učiteľa.
Nepoznám všetky podrobnosti, no v princípe to vyzerá, že to nie je v poriadku. Obyčajne sila a moc takýchto ľudí nie je zviazaná s wu šu. To je pre nich len určitým lákadlom, aby získali nových členov. A takýto ľudia spravidla nepoznajú wu šu príliš do hĺbky. Do určitej mieri podobná bola situácia v starej číne. Žiaci ktorí sa učili dostatočne do hĺbky patrili akoby do rodiny a ak niekto porušil pravidlá, bol potrebný spôsob ako ho kontrolovať. Stávalo sa že človek ktorý odišiel zo školy mohol predstavovať hrozbu pre okolie i samotnú školu. Preto boli nutné prísne obmedzenia. No v súčasnosti je situácia odlišná. Človek sa môže sám rozhodnúť či zostane, alebo odíde zo školy.
Čo si myslíte o praxi tvrdého čchi kungu a rozbíjania rôznych predmetov?
V princípe je to v poriadku, a má to praktické bojové využitie. No ľudia ktorí sa tomu venujú, majú) neskôr často vážne zdravotné problémy. Je potrebné sa tomu venovať pod vedením dobrého učiteľa, a tieto tvrdé metódy tréningu vyvažovať učením sa a praktikovaním mäkkých metód. Inak je možné si vážne poškodiť zdravie. Preto je tu potrebná rovnováha m.
Dnešná popularita bojových umení je spojená s honkongskou kinematografiou a s osobnosťou Bruce Leeho. Dodnes je pre mnohých záhadou, čo sa prihodilo jemu, a koniec koncom i jeho synovi. Obaja zahynuli za podivných okolnosti, približne v rovnakom veku…. Existuje lekárska verzia – alergia. Rozpráva sa o pomste akýchsi majstrov za vyzradenie tajomstiev wu šu….
Myslím ,že tu nešlo o nijaké tajnosti. Za prvé, u každého z nich šlo podľa mňa o iné okolnosti. U Brucea pokiaľ ide o samotnú techniku, dosiahol veľmi dobrú úroveň. No ak budeme hovoriť o hlbšej úrovni, tu ani otec, ani syn pre množstvo rozličných príčin nedospeli príliš ďaleko. Ak sa budeme vyjadrovať v termínoch Jin a Jang tak u Brucea bola veľmi jangová situácia. Veľmi sa usiloval rozvinúť technickú stránku wu šu a obohatiť ho v miere svojho pochopenia, no spôsob akým to robil bol väčšmi spojený s tvrdosťou. Tá ho sprevádzala pri tréningoch v živote i vo filmoch. Je možné, že tu sa dá hľadať príčina. No s konečnou istotou určiť príčinu nemôže nikto.
Pojem prirodzenosti je pre Čínsku filozofiu veľmi dôležitý. Je možné to povedať tak , že predčasná smrť Brucea súvisí s tým, že šiel proti prírode, proti prirodzenému poriadku vecí?
Bol veľmi mladý a veľmi aktívny. Je zreteľné, že tu došlo k výraznej nerovnováhe jin a jang. V niektorých prípadoch to môže byť aj príčinou predčasnej smrti. Narušenie rovnováhy môže viest k nebezpečnej situácii. A oddelenie jin a jang môže viesť až k smrti. Ak k tejto nerovnováhe dochádza vo vašom tele, môže to zmeniť vaše vnímanie seba samého. Prestanete kontrolovať svoje vedomie. A keďže vedomie nekontroluje situáciu ,môžete sa nečakane ocitnúť v nejakej nebezpečnej situácii. Napríklad, ak vaša čchi je priveľmi jangová, človek môže preceniť svoje sily a dostať sa do situácii, v ktorých má pocit že kontroluje situáciu , v skutočnosti však na to nestačí. Môže dojsť aj k opačnému extrému. Povedzme že u človeka prevláda jin. Stráca veľa jangu, telo sa stáva veľmi slabým, človek vážne ochorie a môže i zomrieť. Dobrý stav tela i vedomia a niekedy i samotný život závisí od rovnováhy. Preto je potrebný tréning. Je dôležitá kontrola nad svojím jangom, telom, emóciami. Na jednej strane je potrebné ich rozvíjať, na druhej strane je nevyhnutné ich kontrolovať. Preto je nutný správny tréning. Vo wushu existujú makké i tvrdé štýly, v rámci jedného štýlu sú obsiahnuté rôzne metódy a spôsoby tréningu, a taktiež odlišné ??,metódy pre rôzne etapy tréningu. Ak tréning nieje správny, môže narušiť rovnováhu.
V Rusku sa v súčasnosti mnoho hovorí, že medzi vnútornými a vonkajšími štýlmi niet rozdielov. Že vnútorný tréning je vo vonkajších štýloch rovnako hlboký ako vo vnútorných.
Ak hovoríme o wushu vo všeobecnosti, tak tu skutočne rozdielov niet. No pokiaľ ide o metodiku tréningu tá rozdielna je. V akom zmysle hovoríme o štýloch vnútorných a vonkajších? Niektorí ľudia pri tréningu venujú najväčšiu pozornosť technickej stránke. To znamená ako utrieť rozbiť niečo , aká je reálna aplikácia.. Štýly v ktorých sa na to kladie doraz od počiatku je možné nazvať vonkajšími. Iní ľudia trénujú pomalšie, venujú väčšiu pozornosť svojím vnútorným pocitom, vnútornej námahe, tomu ako prúdi čchi. Väčšinou je to charakteristické pre vnútorné štýly. Vo vonkajších štýloch existuje vnútorný tréning a tak isto vo vnútorných tréning vonkajší. Treba si proste všímať čo prevažuje. A samozrejme je potrebné chápať čo patrí k vnútornému a čo k vonkajšiemu tréningu. Podľa môjho názoru sú vnútorné štýly v súčasnosti väčšmi rozvinuté ako aj vhodnejšie pre človeka. Viac vyhovujú rozličným ľuďom. Napríklad: vonkajšie štýly sú väčšmi spojené s tvrdšími pohybmi a tréningom tvrdosti. Pre niekoho môže byť takéto vychýlenie na jangovú stranu neprospešné. A starší ľudia sa proste nemôžu týmto štýlom venovať. Môžu síce robiť všetko pomalšie a slabšie, no potom nebudú napredovať v dostatočnej miere. Vnútorné štýly sú v tomto zmysle pre nich výhodnejšie. Je v nich mnoho statických cvičení, je možné sa pohybovať mäkšie, pomalšie, uvolnenejšie. No v konečnom dôsledku to všetko vyústi do dostatočnej sily a pevnosti. Len spôsob akým sa to dosahuje je vhodnejší pre väčšie množstvo ľudí. Pre ľudí je teda ľahšie zachytiť podstatu takéhoto tréningu. Preto je pre nich ľahšie, rýchlejšie dosiahnuť výsledok. Samotný spôsob tréningu je efektívnejší.
No hovorí sa že vnútorné štýly sú zložitejšie. Ako v nich teda možno skôr dosiahnuť cieľ?
Proste tréningom. Pravidelne a v dostatočnej miere. Pretože ak trénujete správne dosiahnete výsledok. Nie je možné povedať ako rýchlo budete napredovať, no výsledok sa dostaví. Napríklad tréning v Tchaj ti čchuan. Ak cvičíte, je možné povedať že napredujete pomaly. Neobjaví sa sila tak rýchlo ako povedzme vo vonkajších štýloch. No po pár pohyboch cítite že vykonávate dostatočne serióznu a dostatočne veľkú námahu. A ona sa ukladá v tele a svaloch. Takže ak cvičíte mäkko a pomaly, po tréningu sa telo cíti akoby ste vykonávali ťažkú fyzickú prácu. Ste spotení a máte pocit akoby ste namáhavo pracovali. Rozdiel je len v tom, že sa necítite uťahaní a strhaní, ale máte lepší pocit než pred tréningom. Človek pracoval celý deň a je unavený. Príde na tréning a tvrdo trénuje. No po tréningu má pocit akoby únava prešla a telo je ľahké. To je vnútorné wushu , ktoré je veľmi prospešné a prakticky využiteľné.
A ako ste sa ocitli v Rusku?
Koncom 80-tich rokov tu už bolo mnoho ľudí ktorí sa zaujímali o Čínu, wushu a čchikung, a chceli trénovať. Našli sa ľudia ktorí sa na nás obrátili, nakoľko tie štýly ktoré som sa učil Tchaj ti a Bagua sú v Číne veľmi známe. Prišli a učili sa u nás v medzinárodných skupinách. Jedným z nich bol Maljarin. Nadviazali kontakt s Ruskou federáciou wushu a organizáciami venujúcimi sa výuke a pozvali niekoľko našich ľudí aby tu vyučovali wushu. Medzi nimi som prišiel aj ja. Moje predošlé zamestnanie nebolo spojené s wushu. No v Číne v tom období doško k výrazným zmenám. Ľudia získali možnosť vybrať si svoju životnú cestu. Študoval som za inžiniera, no vždy som sa chcel venovať hlavne wushu, nakoľko som ho cvičil od detstva. Vzdy som sa zaujímal o metódy rozvoja človeka a jeho vzťahov s prírodou. Keď som sem pricestoval, predpokladalo sa že tu nestrávim viac ako pol roka. Pôsobil som v niekoľkých mestách vtedajšieho Sovietskeho Zväzu. A všade sa ľudia o wushu zaujímali a chceli pokračovať v tréningu. Uvedomil som si že je tu veľmi málo učiteľov wushu a čchikungu. Mnoho ľudí sa chcelo učiť a nemalo možnosť. A vtedy som povedal svojmu učiteľovi v Číne, že podľa môjho názoru by bolo dobré tu vyučovať wushu, Pretože ľudia ho potrebujú. A tak som ostal.
Jedným z vašich učiteľov bol Li Zhimin – vynikajúci majster štýlu Bagua dzan ktorý sa ešte počas svojho života stal legendou. Ešte aj vo veku 80 rokov bol považovaný za jedného z najlepších bojovníkov v Číne.
Skutočne, Li Zhimin bol neobyčajnou osobnosťou a môžem povedať že to bol veľmi dobrý človek. Absolvoval dostatočne hlboký tréning a rozumel nielen wushu ale aj prírode, ľudom a javom okolo seba. Vždy bol veľmi kľudný, neotrasiteľný a chápavý. Bol to veľmi inteligentný človek, a okrem toho že bol vynikajúcim majstrom bojových umení , bol aj vyborný učiteľ. Vďaka tomu dokázal priblížiť wushu svojim žiakomv. Obyčajne sa vedomie u starších ľudí uzatvára, no Li Zhimin až do svojej smrti ostal veľmi otvoreným človekom. Jeho vedomie bolo otvorené všetkému novému, i ľuďom okolo neho. Stávalo sa, že prichádzali za ním a zverovali sa mu so svojimi životnými problémami ktoré nesúviseli s wushu. Mal veľké množstvo žiakov, a to nie len z Číny no i zo zahraničia. Nemožno presne povedať koľko ľudí sa uňho učilo, no za tie roky mu ich prešlo cez ruky rádovo tisíce. A ďalší sa učili u jeho žiakov, preto je ťažko si predstaviť koľkých ovplyvnilo to čo učil. Snažil sa nielen o svoj osobný rozvoj, no pomáhal aj druhým a dával im možnosť aby mohli trénovať a pracovať na sebe.
Hovorí sa že majstri, venujúci sa vushu mávajú niekedy určité neobyčajné schopnosti. O aké schopnosti môže ísť?
Takíto ľudia niekedy dokážu konať veci ktoré bežný človek nedokáže. Vedia použiť osobitú silu vedomia aby kontrolovali situáciu a dokážu ju v prípade potreby zmeniť. To na čo ľudia používajú fyzickú silu na to im stačí sila mysle. Napríklad pohnúť nejakým predmetom bez použitia fyzického úsilia. Môžu porozumieť čo si myslia iní ľudia, alebo vidieť to čo ľudia bežne nevidia
Je známe že v Číne sa rôzne hry tešia veľkej obľube. Hrávajú majstri wushu hazardné hry?
Vo všeobecnosti intelektuálne hry, určené pre radosť z hry (šachy ai.) – áno hrávajú. No spravidla nie kôli peniazom. To čo je spojene s hazardnými hrami o peniaze, býva považované za nízku úroveň, neprináleží to ľuďom s vyšším poznaním a v tomto smere spravidla nevyužívajú svoje schopnosti.
Je to preto, že počas hry myšlienka na peniaze ovplyvňuje vedomie hráča?
Ak idú ľudia hrať do kasína, spravidla chcú vyhrať peniaze. Za nejaký čas je ich vedomie nasmerované výlučne na to. Pokiaľ ide i hry intelektuálne, je to iná vec. Ľudia ktorí sa im venujú sa líšia od ľudí hrávajúcim kôli peniazom. Okrem toho ľudia majúci nejakú neobyčajnú schopnosť nehrávajú o peniaze, pretože vedia, že by mohli vďaka nej vyhrať. A ak by to robili, nebolo by to pre nich príliš dobré. Vyplýva to aj z bežných noriem správania, no pre nich by to znamenalo aj to že ich schopnosti, alebo sila by sa zmenšovali.
No ak peniaze prichádzajú samé, v tom predsa nieje nič zlého…
Tu to závisí od dvoch vecí. Za prvé – akým spôsobom k vám prídu peniaze, a za druhé – na čo. Ak ľudia proste túžia mať veľa peňazí, často nepremýšľajú o príčinách a cieľoch. Nerozlišujúc medzi spôsobmi získania peňazí, môžu použiť správne i nesprávne spôsoby. Obyčajne to nieje dobré. To samozrejme neznamená, že peniaze sú samé o sebe zlé. Je to jen nástroj. No ak používate nečestný spôsob ich získania, prípadne ich použijete na zlé ciele, nieje to samozrejme dobré.
Jeden môj známi je presvedčený, že nieje možné sa stať skutočne bohatým, pokiaľ to nieje tvojím životným cieľom..
Skutočne, Áno môže to byť tak. V živote existuje nejaká hybná sila. A ak ju nasmerujete na to aby ste sa stali bohatým, stanete sa. No medzi veľmi bohatými a obyčajnými ľuďmi v skutočnosti niet rozdielu. Jedni majú veľa peňazí, iní menej. No podstata týchto ľudí je rovnaká. Preto je zbytočné snažiť sa byť veľmi bohatým. Ak budete mať viac peňazí ako potrebujete, budú vám nanič. Treba sa snažiť mať ich toľko , koľko vyžadujú vaše potreby.
A čo to znamená dostatok? Zo začiatku stačí keď je na jedlo a odev, potom sa zdá že sa treba stravovať v reštaurácii, neskôr, že treba mať vilu na brehu mora…Kde je podľa vás hranica?
Ak cítite, že máte dostatok, aby ste získali uspokojenie od života. Nemusíte trpieť núdzou. Ak máte primeranú stravu, odev, byt – občas si doprajete niečo navyše. No nie je možné mať všetko. Ak po tom človek túži, pravdepodobne trpí nejakou psychickou poruchou.
V japonskom karate sa používa systém farebných pásov a danov . V posledných rokoch sa niečo podobné objavuje i v Číne. Tieto stupne sú nazvané toanmi. V Rusku sú ľudia, tvrdiaci o sebe, že majú toan veľmi vysokého stupňa, napr. ôsmy…
Tento systém sa v Číne objavil len nedávno, a ešte sa úplne neustálil. Ide o to, že vo wushu existuje veľké množstvo rôznych štýlov. A nieje jasné podľa akých kritérií ich porovnávať. V súčasnosti sa má wushu stať olympijským športom, a preto je snaha vypracovať nejaké jednotné kritéria. Jednotný systém triedenia a hodnotenia sa usilujú vytvoriť už šesťdesiat rokov. Systém toanov ktorý vznikol, je pomerne neobjektívny. Napríklad veľmi dobrý čínsky majster môže mať trebárs piaty toan (celkove ich je desať). A rovnaký piaty toan môže mať cudzinec, ktorého úroveň je výrazne nižšia. No získať tento piaty toan v Číne je oveľa zložitejšie ako za hranicami. V samotnej Číne má deviaty toan, ja myslím, nie viac ako päť ľudí. Osmy toan zhruba dvadsať ľudí. Názor si už môžete vytvoriť sami.