Čínska kultúra, medicína a wushu

 

  Pán Ji Jinping je blízkym priateľom nášho učiteľa shifu Zhang Shanminga. Spolu s ním študoval Pa-kua u majstra Sui Yunjianga a tomuto štýlu sa venuje dodnes. Vyštudoval tiež tradičnú čínsku medicínu a pracuje v Pekingu ako lekár.

V roku 2007 na pozvanie Slovenskej federácie wushu navštívil Slovensko. Pri tejto príležitosti sa uskutočnila prednáška pre členov SFW, ale aj širšiu verejnosť, s tematikou čínskej tradičnej medicíny.

Tento článok vznikol ako prepis zvukového záznamu tejto prednášky. Menej známe čínske výrazy sú preto v prostom fonetickom prepise. Napriek nevyhnutným štylistickým úpravám, som sa snažil čo najvernejšie zachovať obsah i formu. Na dokreslenie atmosféry samotnej prednášky sú ponechané aj drobné nedorozumenia v následnej diskusii, či už vznikli tematickou obtiažnosťou prekladu, alebo odlišným pohľadom diskutujúcich, spôsobeným rozdielnym kultúrnym prostredím.

Dobrý deň.

Budem dnes rozprávať o čínskej kultúre a taktiež o tradičnej čínskej medicíne. Som veľmi rád, že mam príležitosť sa tu na tomto mieste s vami stretnúť. Čo sa týka mojich pocitov sú trochu zmätené, pretože je ťažko pretransformovať čínsku kultúru do slov. Pritom je však veľmi dôležité uchopiť ju pocitovo a po psychologickej stránke. Avšak keď budem takto stáť zoči-voči vám a môže dochádzať k istej interakcii medzi nami, budete iste schopní pocítiť a uvedomiť si čo to ta čínska kultúra je.

Na začiatok by som vás chcel oboznámiť s istým spôsobom pohľadu, vysloviť určité myšlienky a rozprávať o harmónii medzi človekom a zemou.

V tradičnej čínskej kultúre sa domnievame že akákoľvek vec, súvisí s nebom (ktoré môžme nazvať vesmírom), človekom a zemou. Budem teraz rozprávať o tradičnom pohľade na čínsku medicínu, spoločnosť a človeka.   Tento pohľad kladie veľký doraz na to aby sme si tam všímali človeka ako centrum. Ide o to že človek, spoločnosť a liečenie nemocí sa stáva jedným celkom. Človek ktorý chce liečiť choroby sa teda musí, vyznať v troch aspektoch. Mal by vedieť čo sa deje na nebesiach, musí sa vyznať v psychológii človeka, a rozumieť tomu, čo sa deje na zemi.

Chcel by som tiež upriamiť pozornosť na jeden spis tradičnej čínskej medicíny. Jeho názov by sa dal preložiť, asi ako „zápis medikamentov embryonálneho dýchania“. Toto dýchanie je špecifickým stavom človeka, kedy sa v ňom automaticky obnoví schopnosť prirodzene pochopiť priebeh a príčinu dejov vo vnútri tela.
Taktiež pocit z liečiv je v tomto stave skutočný. Ak v tomto stave človek požije liek veľmi dobre rozlišuje chuť a charakteristiku liečiva a tak isto dokáže jasne vnímať a rozpoznať v ktorých dráhach účinkuje. Preto popisy liečiv v starých spisoch tykajúce sa charakteristík a príslušnosti jednotlivých liečiv, nie sú výsledkom bujarej predstavivosti ale experimentov na vlastnom tele.
Tento spis preto popisuje, ako boli týmito experimentmi preskúmané charakteristiky a účinnosť jednotlivých liečiv. A overením týchto dráh v tele sú taktiež rôzne vnútorné praxe ktoré sa v Číne praktizovali, napr. Tchaj-ti , Pa-kua a iné.

Keď sme sa už dostali až sem, nemôžeme pokračovať bez toho aby sme spomenuli niečo o ľuďoch ktorí sa venovali taoizmu. Z Tao vzniklo jedno, z jedného dve, z dvoch tri, a z troch desať tisíc veci. „Jedno“ je tchaj-ti , dva“ sú „dva póly“. Z toho vidíme že tieto dva póly Jin a Jang vznikli z tchaj-ti , a teda tchaj- ti je veľmi dôležitý filozofický princíp .
Pokiaľ si nevyjasníme pojem tchaj-ti z filozofického pohľadu, veľa vecí nám nebude jasných ani v čínskej medicíne. Slovo Tchaj-ti sa skladá z dvoch znakov. Prvý je pomerne ľahko pochopiteľný, tchaj znamená „viac ako veľa“. Znak sa píše troma čiarkami a bodkou. Tri čiary znamenajú „veľa“ a bodka „ešte niečo viac“.   Druhý znak znamená hranicu, hraničný pol. Napr. pojem wu-ti znamená bezhraničný. Používa sa napríklad výraz „bezhraničný ako himalájske pohorie“. Spojením týchto znakov vznikne najhraničnejší pól, alebo prichádzame za hranice niečoho.

Je to veľmi abstraktný pojem, ale dá sa nájsť konkrétnejší význam? Omnoho konkrétnejší opis druhého znaku je v jednom starom spise.
„….. 19 rokov je „čang“, 4 „čangy“ sú jedno „pu“, 24 „pu“ je jedno „suej“, tri „suej“ sú jedno „sou“, a sedem „sou“ je jedno „ti.“ – to „ti“ ktoré sa nachádza vo výraze tchaj-ti.
To nám popisuje cyklus vo vývoji vesmíru, je to niečo ako maximum rozvoja sveta v jednom cykle.Tento kus textu ktorý som citoval, hovoril o dôležitých časových úsekov.   V Číne máme spôsob počítania ktorého jednotkou je „čang“ čo je 19 rokov. Teraz vám to môže pripadať nezaujímavé, ale z hľadiska diagnostiky aj celkove v čínskej medicíne je tento pojem dôležitý.

Hovorili sme teda o týchto úsekoch. Keď sa dostaneme k tomuto „ti“ prichádza tam o obrovskej zmene, život konci, a 10000 vecí sa rodí odznova. Pokiaľ ide o súčasný vedecký pohľad na vesmír a jeho vznik, jedno z vysvetlení je takzvaný big-beng a potom sa hovorí o postupnom rozširovaní a vývoji vesmíru, ktorý a zväčšuje až po maximálnu hodnotu kedy sa energia vyčerpá a vesmír sa dostane do stavu zomierania, ktorému sa nemôže vyhnúť.   To je ekvivalentom toho čomu hovoríme v čínskej filozofii ukončenie života. Ide o ten bod „ti“.
A ako to pokračuje ďalej? Pokiaľ by všetko zaniklo, odkiaľ sa tu berie kultúra a civilizácia ktorá tu bola dávno pred nami?. Alebo naša kultúra? Preto si myslíme že tato „smrť“ nie je konečná a znovu prichádza k zmene a zrodeniu. V starej indickej filozofii pre tieto cykly existovali 4 znaky, v preklade „vznik, bytie, pokazenie a prázdnota“. Podľa tejto filozofie náš svet prechádza postupne týmito fázami. Po vzniku je dlhá doba bytia, kedy príde zväčšenie do určitej fázy a začne sa kaziť , zaniká. A je nevyhnutne aby úplne zanikol. Ti sa nazýva jedno ti a potom začne vývoj odznovu. A tako to pokračuje.

Bez ohľadu na popisy v indickej filozofii , taoistickej filozofii či v teóriách súčasnej vedy, a nehladiac na dĺžku jednotlivých cyklov, všetci títo ľudia dospeli k rovnakému záveru. To, že myšlienky cyklov sa objavujú v súčasných vedeckých teóriách, nie je až tak prekvapujúce, ale ako k nim dospeli starí Číňania nad tým je zaujímavé sa zamyslieť.

Uvedomujeme si pritom že to čo nám tu zanechali naši predkovia je hodné toho aby sme to uchovali.Starí Číňania určili tento cyklus na jeden „ti“. Po tomto cykle všetko končí a zaniká. Ako je možné že potom prichádza znovu k rastu? Naši predkovia predpokladali že po zániku opäť prichádza vznik. Taktiež zistili že prechod je veľmi plynulý. Aby tento prechod bol plynulý, musí tu byt ešte niečo vyššie ako „ti“. A to je práve „Tchaj-ti“.
A tato filozofická idea vznikla práve takto. Pretože tu mame Tchaj-ti, môžme z jedného ti do druhého plynule prechádzať, a 100000 veci keď zanikne, opäť vznikne Z ničoho vznikne novy život a opäť zanikne a zmení sa na prázdnotu. Len ak sa vo vesmíre nachádza Tchaj-ti môže dochádzať k takýmto premenám.

V Číne vznikol taktiež spis nazývaný I- ting, ktorý sa skladá z hexagramov a ku každému je nejaký popis. Píše sa tam že zmena, znemená život. Tchaj-ti je zmenou, ktorou vznikajú dva poly Jang a Jing. Z nich vznikajú štyri „obrazy“ a zo štyroch „obrazov“ vzniká osem hexagramov. Tieto hexagramy potom určujú priaznivé a nepriaznivé okolnosti vo svete .

V čínskom systéme liečenia, existuje unikátna koncepcia troch jinov a troch jangov. V známom spise „Su-wen“ sa hovorilo o dvoch jinoch a dvoch jangoch. Malom a veľkom. Ak si určíme čo je teória Jin a Jangu môžme si jasne definovať 3 jiny a 3 jangy. A na ich základe môžme definovať „absolútny Jin“ a „jasný Jang“. Čo to tada je? Ak sa spoja dva jiny vzniká „absolútny Jin“ a z dvoch jangov vzniká „jasný Jang“. Tieto dva pojmy sú v teórii čínskej medicíny veľmi dôležité.
Každý z vás pozná rozhlasový prijímač. Aby prijímal signál musí byt naladený na rovnakú frekvenciu ako vysielanie. Aby frekvencie boli zhodné, nachádzajú sa tam dva spôsoby ladenia. Hrubé a jemne.
„Absolútny Jin“ by som prirovnal k hrubému ladeniu, „jasný Jang“ je jemné dolaďovanie. Ak tomu rozumieme môžme ovplyvňovať harmóniu medzi nebom, človekom a zemou. Tým máme po ruke špeciálne ladiace oddelenie. Potom je človek a štyri ročné obdobia v harmónii a všetko je v poriadku.

Pokiaľ ide o čínsku medicínu, nie je to obor vymyslený len tak z brucha, ale sú tam iste zákonitosti, na ktorých je založená. Má hlavu a pätu a nie je nejaká špekulácia, ale v praxi a na konkrétnych situáciách overená veda.

Teraz si povieme o tom čo je nad tvarmi a pod tvarmi. Svet dnes rozdeľujeme na dve oblasti, duchovnu a materiálnu. Súčasná veda sa zameriava najmä na tu druhú časť. Ako si ju popísať. Najprv si musíme udať smer. Povieme si čo starí Číňania hovorili o materiálnom svete. V starej Číne sme mali delenie na to čo je nad tvarmi a to čo je pod tvarmi. To čo je nad tvarmi je Tao, to čo je pod tvarmi je čchi. Takže celý svet sa dá rozdeliť na Tao a čchi.
Čo je vlastne čchi? Čchi je niečo, čo ma nejakú podstatu. Je to niečo, čo má svoju štruktúru a preto sa nazýva tým, čo je pod tvarmi. Súčasná veda hovorí najmä o tom že svet je to čo je pod tvarmi. Preto rozprava o tom čo ma nejakú štruktúru, čo je možné nejako uchopiť a tomuto sa venuje vo svojom výskume.
Čo je teda to čo je nad tvarmi? Veci ktoré majú určitú podstatu a ta podstata je beztvará. Tieto beztvaré veci na sú tie ktoré sú nad tvarmi a nazývame ich Tao. Sú to v podstate takzvané duchovné veci. To sa musíme na chvíľu zastaviť a ešte popremýšľať.

Tieto „tvary“ máme dosť konkrétne popísané napríklad v knihe „Su wen“ .Ak sa čchi skoncentruje na jednom mieste dostane sa do takej podoby ktorá ma tvar. Pokiaľ sa skoncentruje dostane tvar a môže z nej vzniknúť vec ktorá ma tvar. Vznikne niečo, čo je „pod tvarmi“. Veda sa venuje práve týmto veciam, z tohto stavu čchi. V skutočnosti ide ale až o fázu keď sa čchi skoncentrovala do takej miery že vzniklo niečo čo má tvar.

Napríklad fyzika rozprava o veciach ktoré majú štruktúru, akým spôsobom sa hmota zoskupuje. To sú také základne príklady aby sme vedeli o čom budeme ďalej rozprávať. Z čoho sa skladá hmota. Všetci vieme že hmota je zložená z atómov. Tie sa ďalej delia na protóny, neutróny a elektróny. Ak ideme hlbšie sú tu ďalšie mikročastice, kvarky…. „ktoré možno poznáte lepšie ako ja v čínskom jazyku“- poznámka tlmočníka.
Čo sa ale nachádza za tými najmenšími, najnovšie objavenými časticami? Hoci sú veľmi malé, stále patria do tej polovice pod tvarmi. Samotný názov kvark je humorný. Pochádza zo starogréckej mytológie a je to vtáčik ktorý spieva. A keď začne čvirikať zapadne slnko. A vtedy dochádza k harmónii. Nie je nič vidieť. Toto prirovnanie akoby evokovalo nechuť isť hľadať ešte menšie častice. Ak budeme takto pokračovať , kedy sa dopracujeme na koniec? Starí Číňania však neprestali uvažovať ďalej.

Jeden čínsky citát hovorí: „Ten čo má tvar sa zrodil z toho čo nemá tvar.“ A Lao-c povedal: “10000 veci sa zrodilo z bytia, a bytie sa zrodilo z nebytia.“
A ako je to v čínskej medicíne? Ta sa zaoberá aj tým čo je nad tvarmi, aj tým čo je pod tvarmi. Je to veda ktorá v sebe spája Tao aj čchi. Preto všetky tieto spisy, či už Lao-c a lebo „Vnútorný kánon“ hovoria že na to materiálne aj na to duchovné je treba klásť rovnaký doraz.

Keď budeme hovoriť o piatich telesných organoch ktorými sú: srdce, pľúca, pečeň, slezina a obličky, nebude ťažké zistiť z sú veľmi rozdielne. Slezina, pľúca a pečeň majú v znaku ktorým sa píšu, radikál mesiaca. Zaujímavé je že srdce ho tam nemá. Tiež stojí za povšimnutie, že v jednom s prvých čínskych slovníkov sa radikál „mesiac“ dáva do súvislosti s mäsom. Samozrejme že mäso je vec ktorá ma svoj tvar. Preto Číňania pečeň slezinu a pľúca zobrazovali a umiestňovali veľmi konkrétne a presne. Všetky patria do fázy pod tvarmi. Sú zlozene z čchi.

Srdce je iné. Nemá tento radikál. A nachádza sa nad tvarmi . Pochádza z neho život, a je v ňom uložený duch. Je tam niekoľko charakteristík napr. horká chuť.
Pľúca napríklad, tým vládne čchi. Majú na starosti čchi pochádzajúcu z dýchania a ducha. Majú spojitosť s obdobím jesene, západom, prvkom kov a chuťou štipľavou.
Slezina ma na starosti prepravu, súvisí so žltou farbou a sladkou chuťou.
Pečeň ma na starosti vyplavovanie toxínov, zdvihy a klesania. Vládne jej východ a je spojená s kyslou chuťou. Ti ľudia čo majú radi kyslé a budú to preháňať jej môžu uškodiť.
Obličky sú spojene s vodou. Vo všeobecnosti je to vodný organ. Ovláda tekutiny a riadi distribúciu vôd v tele. Majú blízko k vlasom a močovému mechúru. Majú úzky súvis so slanou chuťou a východom.

Definícia 5 orgánov nám určuje charakteristiku čínskej medicíny. Tuto charakteristiku môžme pochopiť z teórie „piatich elementov“. Kov, drevo, voda, zem, sú všetko veci čo majú tvar, podstatu a idú smerom nadol, majú svoju hmotnosť a sú priťahované gravitačnou silou. Patria teda do stavu čchi. Ale posledný prvok, oheň je veľmi ťažké na základe pojmov ktoré majú tvar pripodobniť. Keď zapálime oheň, plameň mieri nahor. Nemá hmotnosť a gravitácia ho neovplyvňuje. To nám naznačuje, že to je to čo je nad tvarmi je Tao.

A na tomto mieste by som dnešnú prednášku ukončil.

Ďakujem vám veľmi pekne za účasť.

Ak mate nejaké otázky, nech sa páči, môžte sa pýtať.

Vždy som si myslela, že Tao je niečo čo je najvyššie, z prednášky mi ale vyplynulo, že Tao je akoby opakom čchi.

Odpoveď na otázku či môžme chápať Tao a čchi ako protiklady, a teda dva rovnocenne termíny, nie je jednoduchá . Na jednej strane z toho čo som tu povedal áno. Mame tu Tao ktoré je beztvaré, a čchi, ktorá keď sa skoncentruje, dostane sa do tvaru. Takže v tomto konkrétnom ponímaní áno. Mame na jednej strane čchi a na druhej Tao a môžme ich takto vnímať. Keď sa na to ale pozrieme globálne, máme tu Tao, máme tu čchi a ešte pod ňou sa nachádzajú veci ktoré sú pod tvarmi akoby ďalšia úroveň.

Dá sa teda povedať, že Tao boh a vesmír, je to iste?

Myslím, že nie je správne to až takto zjednodušovať. Boh je konkrétny pojem pod ktorým myslime niečo konkrétne, a Tao je niečo kam je možné sa dostať procesom cvičenia. Tao nie je čínsky boh, Tao je akoby spôsobom cvičenia.

…nemyslím len bežný pohľad na kresťanského boha, sú rôzne pohľady na boha a vesmír…

V každom prípade by som nevnímal Tao ako čínsky ekvivalent bežného ponímania boha v kresťanstve.

…diskusia v publiku…

Viem že na západe je rozšírená predstava boha a u nás a v Číne predstava Tao, ale podľa mňa, nie sú zhodné.

Trochu hlbšie. Boh ma charakteristickú definíciu, máme tu teda rôznych bohov. V kresťanstve, hinduizme , judaisme, … Rôzne náboženstva ktoré prezentujú svoje definície. Z môjho pohľadu napríklad boh zákazmi a príkazmi môže obmedzovať človeka, Tao ho neobmedzuje.

Bolo povedané, že keď sa Tao skoncentruje vznikne čchi, tak sa chcem opýtať či to platí aj naopak, keď čchi zanikne, ostane Tao?

Tlmočník: „Tak som to preložil? To iste nie, na to si nespomínam. Povedal som, že ak sa čchi skoncentruje vznikajú veci ktoré majú tvar.“

Chcel by som sa opýtať či ten spis ktorý ste spomínal je aj prelozený do iných jazykov.

Nie je to v Číne rozšírená a verejne známa kniha. V minulosti som časť z nej zaregistroval na internete, ale len v čínštine. Nemyslím si preto že je preložená do iných jazykov.

Ja by som sa vrátil späť k medicíne. Je možné uviesť nejaký príklad využitia teórie „piatich prvkov“ v praxi?

Je veľmi dôležité aby sa človek začal venovať cvičeniu.

Mal som na mysli nejaký konkrétny príklad z lekárskej praxe na ktorom by sa dala ilustrovať spojitosť teórie „ wu- sin“ a medicíny.

Poviem jednoduchý príklad obličky korešpondujú s vodou, slanou chuťou, čiernou farbou a ušami. Ak ma človek problém so sluchom, je veľmi pravdepodobné, že ma niečo s obličkami. Ak príde pacient ktorému napr. „hučí v ušiach“, v čínskej medicíne tomu zodpovedá pojem, že ma „slabé ľadviny“. Chcem ale upozorniť že tento termín úplne nekorešponduje s anatomickými obličkami v západnej medicíne. Je to náš výraz označujúci špecifický stav v ľudskom organizme.

Taktiež ak sa človek boji, môže to uškodiť jeho obličkám. Takisto je možné orgány charakterizovať tónmi. ………Tento odpovedá práve ľadvinám. Tiež je tu súvis s chladom. A keďže obličky korešpondujú aj so sexom, preto by sa ľudia v zimnom období mali sexu venovať menej . Ale inak…(smiech)

Akým spôsobom je v čínskej medicíne definované zdravie? Čo to vlastne znamená keď je človek zdravý? Hovorieva sa o rovnováhe Jinu a Jangu, je možné to definovať aj nejako inak, aby to pre nás bolo zrozumiteľne?

Veľmi jednoduchá definícia je že zdravie je stav keď človek netrpí žiadnou chorobou. A pokiaľ ide o Jin a Jang. Napríklad keď si vezmeme srdce. Ak sa v tele zvýši oheň, ktorý podľa „wu-sin“ patrí k srdcu, jedným z príznakov môže byt škrabanie v krku. Pokiaľ teda človeka bolí hrdlo, je potrebné uvoľniť z tela oheň, ktorého je príliš mnoho. V takomto prípade je možne akupunktúrou v bodoch na dráhe srdca tento oheň uvoľniť.

Čiže ak tomu dobre rozumiem. Zdravie je vtedy, keď sú tieto organy v rovnováhe?

Môže to byt jedna z interpretácii. A za tuto rovnováhu zodpovedajú dráhy patriace k jednotlivým organom. Ak vás naozaj zaujíma ako tieto drahý fungujú, bolo by dobre začať sa venovať napr. Tchaj-ti pod vedením dobrého učiteľa. A po nejakom čase môžete pocítiť prepojenie týchto dráh od chodidiel napríklad do rúk.

V medicíne mame taký výrok, kde je priechodnosť niet bolesti, bolesť je tam kde nie je priechodnosť. Takže pokiaľ sa človek cíti dobre, znamená to že žiadne blokády v tele nie sú.

Musí to byt „tajči“, nestačí sa venovať “ čikungu“?

A čo je podľa vás čchi-kung?

Vnímam to tak, že je to cvičenie ktoré je choreograficky menej náročné…,… že hlavne stojím, mávam rukami…

Mame v Číne množstvo spôsobov pestovania tela a ducha jedným z nich je Tchaj-ti čchuan ale sú aj mnohé iné. Takým najjednoduchším je podľa mňa napríklad, „Sedem pozícii Tchaj ti čchuanu“.

A čo sa týka čchi-kungu, ten je možné popísať ako prácu s dychom. My všetci čo tu sedíme sme majstrami čchikungu. (smiech) Ak mi neveríte môžete spraviť malý pokus. Dajte takto ruky, spojte ich a keď budete takto nimi pohybovať, každý z vás pocíti čchi.

..áno, ale dýchanie sa mi nijako nezlepšilo…

(smiech) Nie je to také jednoduché, že urobíte jeden pohyb a dýchanie sa hneď zlepší. Skúste to cvičiť denne a o pár rokov bude vaše dýchanie skutočne lepšie.

Kedy sa môžeme tešiť na pokračovanie prednášky?

Závisí to od toho kedy sa opäť stretneme, kedy bude nejaká vhodná príležitosť. Je to v rukách osudu.

..odvolávanie sa na osud môže byť často výhovorkou :o)

Áno mate pravdu. Na jednej strane osud môže byť výhovorkou, ale na druhej strane je to podmienka. To že sme sa stretli je tiež osud.

K čomu dochádza z pohľadu čínskej medicíny pri cvičení napr. Tchaj-ti. Ide o akumuláciu energie, ktorá môže byť potom používaná, alebo o spriechodnenie dráh, zlepšenie cirkulácie a pod. Mohol by to nejako priblížiť.

Začal by som odtiaľ že pri pitve, alebo aj v anatomickom atlase môžte v oblasti brucha nájsť bránicu. A ak sa budeme baviť o akumulácii energie, pri cvičení sa bránica pohybuje smerom nadol, a tým vzniká v oblasti brucha akoby väčší tlak. Prirovnal by som to k úderu do silno nafúkanej futbalovej lopty. Ak to človek skúsi, zisti že sa mu ruka odrazí. To je jeden z príkladov zmien pri cvičení, celé telo v dôsledku toho akoby zosilnelo.

Je veľmi dôležité aby sa čchi potom dostala prostredníctvom väčších i menších dráh do každého miesta v tele. Energia koncentrovaná v „tan-tiene“ sa potom môže prostredníctvom týchto dráh dostať do celého tela, až prípadne von z neho. Po istom čase cvičenia to už funguje prirodzene a automaticky. Ako keď nalievate vodu do pohára. Najprv ho naplní a potom začne vytekať.

Je tento pohyb bránice tým spomenutým embryonálnym dýchaním?

Nie je to niečo iné. To o čom teraz hovorím sa nazýva „brušné dýchanie“.

A to embryonálne dýchanie je možné nejako popísať?

Veľmi zjednodušene povedané, je to spôsob akým dýcha plod v tele matky.

Znamená to, že je potrebné trénovať špeciálny spôsob dýchania? A ak ho človek pri cvičení nepoužíva, ide len o prázdne pohyby?

Toto brušné dýchanie prichádza samovoľne. Deď sa učíme jednotlivé pohyby, napríklad pri Tchaj-ti, tak sa snažíme mať otvorenú myseľ. Učiteľ vedie žiaka k tomu, aby cez cvičenie tých pohybov telo prirodzene začalo dýchať týmto spôsobom, bez toho aby bolo potrebné sa to nejako špeciálne učiť. Samozrejme zaberie to nejaký čas, kým človek začne prirodzene takto dýchať.

Podľa toho čo som sa dočítal o cvičení kung-fu, alebo teda iných bojových umení v Číne, tak práve cvičeniu týchto bojových umení predchádzalo toto dýchacie cvičenie, cvičenie „železnej košele“, a to zrejme máte na mysli tým bránicovým dýchaním. A to je trošku tak v rozpore s tým čo ste hovoril, lebo oni sa venovali tri- štyri roky najprv tomuto, až potom začali cvičiť samotné techniky, pretože tie techniky bez cvičenia tej železnej košele nemali význam, to by bola len taká spartakiáda..

Tak čo sa týka takzvanej železnej košele a toho dýchania, na jednej strane je to pravdou, že pred tým než číňania pristúpia k tréningu, najprv cvičia určité základné cvičenia. A niekedy tam môžu patriť aj isté dychové cvičenia, a až potom sa učia pohyby. Ale pokiaľ ide konkrétne o „železnú košelu“, nejde o takéto základne cvičenie, alebo niečo bez čoho by sa wushu nezaobišlo. Je to len jedna mala časť z celého wushu, jeden spôsob cvičenia, ktorého dôsledkom je väčšia odolnosť voči úderom.

Chcel by som sa vrátiť ešte raz k tomu čo tu už bolo povedané, k tou embryonálnemu dýchaniu. Bolo by možne to nejako bližšie objasniť?

V prvom rade, že je to cvičebná prax. Na začiatku som už hovoril, že čo sa týka čínskej kultúry, nie všetko sa dá predať formou slov alebo písomným záznamom, ale je dôležité aby to človek sám šiel cvičiť, aby to zažil na vlastnej koži.

Nebolo by predsa len možne to nejako konkretizovať aby sme si pod tým vedeli niečo predstaviť?

Je to veľmi podrobný systém, venuje sa mu celý ten spis ktorý som spomenul. Bolo by treba na vysvetlenie osobitnú prednášku a nie je možné sa to zhrnúť do niekoľkých viet.

Vlastne cvičením dochádza k návratu do prirodzeného stavu. Počas cvičenia ako sa telo premieňa dochádza, k tomu prirodzenému dýchaniu, tomu ktoré by malo byť prirodzene. To znamená, že pritom dýchaní nedochádza k tým nervovým vzruchom, človek je maximálne uvoľnený , a dochádza k prílivu energie…

Áno je to v podstate ako ste povedali. Chcel by som k tomu jen dodať že v Číne máme jedno také príslovie, ktoré platilo to hlavne v minulosti: „ Ak si chudobný choď sa venovať pisárstvu a štúdiu kníh, staň sa knihomoľom. A pokiaľ si bohatý daj sa na bojové umenia.“ O čom toto príslovie hovorí. Kto je chudobný nech ide študovať postupne sa vypracuje, stane sa úradníkom a bude bohatý. Kto ma však už teraz dostatok peňazí môže sa venovať bojovým umeniam. Je totiž minimálne potrebné aby dostatočne jedol.
A samozrejme čo sa týka psychického stavu, ak chce človek cvičiť musí mať dobrú náladu. Nedá sa isť cvičiť napríklad v hneve, pretože by si človek mohol ešte ublížiť.

Chcel by som sa opýtať, keď sa človek takto dostane do psychickej rovnováhy, že je dostatočne uvoľnený, vtedy je dýchanie úplne samovoľne. Takže ak som to pochopil správne nejde o to aby sa človek špeciálne venoval dýchaniu, ale aby bolo prirodzené.

Najlepší spôsob cvičenia je prirodzený. Keď sa človek pri cvičení správa prirodzene, a má prázdnu myseľ. Ak to dokážete, ak dokážete pri cvičení vyprázdniť myseľ a prirodzeným spôsobom byť , potom všetko bude tak ako má. Známy čínsky výrok hovorí, že Tao vzniká z prirodzenosti, kopíruje prirodzenosť.

Môžem? Ja by som teda len toľko k tomu chcel povedať , k týmto otázkam. Vám sa možno zdajú naše otázky zvláštne, viem si to predstaviť, ale my sme naozaj ľudia západného sveta zatiaľ čo vy pochádzate z inadiaľ. A keď sa chceme o tejto téme niečo dozvedieť, musíme to mať také trochu pretransformované a tie otázky sú potom naozaj takéhoto charakteru. Ale snažíme sa do toho vniknúť a pochopiť to.

Je pre mňa veľkou cťou že vám môžem rozprávať o čínskej kultúre, a každá otázka je pre mňa veľmi vítanou príležitosťou objasniť vám niečo z kultúry, z ktorej aj ja sám pochádzam. Bohužiaľ neovládam váš jazyk ale našťastie je tu tlmočník a dá sa to takto cez neho zvládnuť.

Mohli by ste vysvetliť čo znamená, že čchi poklesne dolu?

Netreba sa to snažiť pochopiť, dôjde k tom aj bez toho. Podstatné je aby človek cvičil Tchaj-ti správne. Ak si nájde učiteľa ktorý sa to sám naučil správnym spôsobom a dokáže to transformovať tomu žiakovi, a naučí ho to tak, ako to má byť, tak stačí kopírovať toto cvičenie. Cvičiť to tak ako mu bolo povedané, nesnažiť sa nad tým špekulovať a ku všetkým týmto procesom, ktoré som spomínal dôjde. Čchi klesne nadol sama od seba.

Moderátor: ..takže posledná otázka, pretože už naozaj musíme končiť…

Keď praktizujeme. Bojové umenia alebo niečo. Proste praktizujeme v tomto smere. Mám takú skúsenosť, že sa začínajú otvárať energetické brány, napr. lao-gun….

…ešte pred tým než sa dostaneme ďalej by som chcel povedať že je neodborné tvrdiť že cez lao-gun alebo jun-čuan sa dostane nejaká energia do tela.

No skúsim to takto. Sú liečitelia ktorí takýmto spôsobom, napríklad cez dlane, pracujú. Ten liečiteľ, akoby sa stal kanálom energie, ktorú vie usmerniť do toho druhého človeka.

Ak sa dostaneme až sem, môžeme rozprávať, ….neviem teda koľko ešte máme ešte času …

Moderátor: ….bohužiaľ budeme musieť to pomaly uzavrieť…

..tak len stručne dokončím. Dostávame sa opäť k tomu, „čo je nad tvarmi“. A máme tu takisto rôzne spôsoby cvičenia, alebo metódy práce s touto energiou. V Číne máme jednu knihu, ktorá sa volá Cesta na západ. Vystupujú tu štyri hlavné postavy. Je tam jeden hlúpy mních, potom také prasa, opica a ešte jeden mních.
Každá z týchto štyroch postáv má svoje učňovské meno. Jeden sa volá „Ten čo pochopil pokoj“. A to je ten prvý krok ktorý človek musí spraviť pri cvičení, musí sa dokázať utíšiť
Ďalšia postava, to prasa, mala meno, „ Ten čo pochopil schopnosti.“ To znamená, keď sa človek utíši, dostane sa do stavu kedy ,na základe tohto stíšenia sa uňho začnú prejavovať určité schopnosti. To je druhá fáza.

Takže to čo hovoríme o takomto liečení, sú to všetko veci, ktoré môže každý z nás robiť, stačí ak sa dokáže utíšiť a robiť kroky po tej ceste. Tak sa potom môže venovať aj tomuto liečeniu. A v skutočnosti to ale nefunguje tak, že liečiteľ by liečil toho druhého, ale tak že človek sa sám lieči. Nachádza proces samoliečenia a je to spôsob tao-in v čchi-kungu.

Moderátor: …takže čas nám vypršal, musíme to ukončiť. Chceli by sme sa poďakovať za zaujímavé rozprávanie, a budeme radi ak sa ešte takto spolu niekedy stretneme.

Aj ja vám všetkým ďakujem za pozornosť.

V.M. október 2011