V Číne býva duchovný a fyzický život už tradične neoddeliteľne spojený. Aj tie najbežnejšie praktické činnosť sa vykonávajú tak, akoby od nich nebolo nič očakávané. A súčastne tie najabstraktnejšie ako napríklad kreslenie čínskych znakov mokrým štetcom do piesku dávajú zjavne celkom konkrétny výsledok. Už iná vec je, čo možno chápať ako výsledok. Asi najvýraznejšie sa tento základný princíp čínskeho pohľadu na svet prejavuje v tradičnom umení, konkrétne vo wu šu.

Vnútorné a vonkajšie štýly

Majster Daj Čchao prišiel do Ruska v roku 1991. Tu založil Centrum v ktorom je možné sa venovať bojovým umeniam, no aj oboznámiť sa s čínskou kultúrou všeobecne. Daj Čchao je odborníkom na takzvané vnútorné štýly wu šu.

V súčasnosti je zvykom deliť štýly wu šu na dve skupiny, vnútorné a vonkajšie. Zjednodušene je možné ich popísať tak že, vonkajšie štýly od začiatku rozvíjajú fyzickú silu človeka, rýchlosť a prudkosť využívajúc takzvané tvrdé metódy tréningu. Vnútorné školy idú mäkšou cestou, ktorá je prirodzenejšia, dostupná väčšiemu okruhu záujemcov. Rozvoj techniky vo vnútorných školách je neoddeliteľne spojený s rozvojom vedomia. V skutočnosti však v žiadnom z týchto smerov nie je možné dosiahnuť vysokú úroveň bez náročnej vnútornej práce. Je tu však rozdiel v metódach tréningu.

Výuka vnútorných štýlov je na prvej etape dostupnejšia, nie je tu nutná špeciálna fyzická príprava, môžu sa im venovať aj ľudia starší, alebo s oslabeným zdravím.

Treba dodať, že vonkajšie štýly vychádzajú väčšinou z čchan-budhizmu (najtypickejším príkladom je Šaolinský kláštor). Vnútorné štýly inklinujú skôr k taoismu. Ich vznik a vývoj je často spojený taoistickými kláštormi v horách Wu dan. Avšak ako hovoria majstri: náboženstvo a wu šu sú dve rôzne veci a nemožno si ich pliesť.

Vo vnútorných štýloch sa človek usiluje o dosiahnutie maximálneho uvolnenia tela a slobodného vedomia. No z tejto uvoľnenosti a slobody vyrastá obrovská sila. Na ilustráciu aký je rozdiel v pôsobení sily vo vonkajších a vnútorných štýloch, majster Daj Čchao udáva príklad. Pri údere na kameňi sa tento v prvom prípade rozbije, a v druhom rozsype na prach.

Vonkajšie štýly vyzerajú fyzicky aktívnejšie, vo vnútorných však rozvoj tela nieje o nič menší, nakoľko sa už od začiatku rozvíja hlavne jeho základ, kosti, vnútorné orgány a čchi. Ich hlavná myšlienka by sa dala formulovať, ako maximálne efektívne využitie hoci aj minimálnych možností.

Nie je náhodou, že o schopnostiach majstrov týchto štýlov kolujú legendy. Znalosť ktoréhokoľvek z vnútorných štýlov na dostatočne vysokej úrovni, umožňuje človeku okamžite a adekvátne reagovať na akúkoľvek zmenu vo svojom okolí.

Jedným z ich dôležitých účinkov je tiež výrazný zdravotný efekt a to jednak ozdravujúci ako aj preventívny. V Číne, a v súčasnosti už aj na západe, lekári často odporúčajú svojím pacientom venovať sa niektorému z vnútorných štýlov a to ako doplnok pri liečení rozličných problémov.

Tradične medzi najznámejšie z vnútorných štýlov radíme Tchaj ti čuan (päsť veľkého vrcholu), Sin i čuan (päsť zameranej vôle) a Pa kua čang (dlaň ôsmich trigramov). V škole majstra Daj Čchaa sa vyučujú štýly Tchaj ti čuan, Pa kua čang, Mej chua čuan ako aj čci kung („dychová gymnastika“ ).

Tchaj ti čuan

Tento štýl si získal obrovskú popularitu a to nie len v Číne, kde sa mu v tej či onej miere venujú milióny ľudí, ale aj na západe – a to najme vďaka svojím unikátnym zdravotným účinkom.

V posledných desaťročiach sa vo svete dosť rozšíril názor, že Tchaj ti čuan už stratil svoj bojový obsah. Tento názor vzniká hlavne v dôsledku určitej profanácie wu šu, súvisiacej s tým, že ho vyučujú často nedostatočne pripravení ľudia, respektíve prispôsobujúc sa netrpezlivému charakteru ľudí zo západu nedodržiavajú tradičnú metodiku výuky.

Namiesto tradičnej myšlienky: Človek by mal dostať to, čo potrebuje , je na západe preferované heslo: Človek musí dostať to čo chce. To má za následok, že dostane to čo chce, a v podstate nedostane nič.

Ak hovoríme o efektívnosti wu šu, nesmieme zabúdať, že ide o umenie. Vo wu šu sa prirodzenosť dosahuje cez vonkajšiu neprirodzenosť a prekonávanie ťažkostí. Avšak keď človek túto etapu prekoná, vráti sa mu skutočná pôvodná ľahkosť sila a rýchlosť. No ak sa od začiatku snaží o „prirodzenosť“, presnejšie povedané to čo mu pripadá správne vo svetle jeho doterajších nesprávnych návykov, nedosiahne výsledku, nech by sa o to snažil akokoľvek dlho.

Dosiahnutie stavu pôvodnej prirodzenosti v Tchaj ti čuane vyžaduje veľmi dôsledný tréningový proces a maximálnu koncentráciu. Skutočne ovládať bojovú stránku Tchaj ti nie je jednoduché a je tu okrem iného nutné vysoko rozvinuté vedomie, pretože táto je založená na veľmi jemných detailoch. Pričom samotné praktikovanie Tchaj ti čuanu formuje telo i vedomie správnym spôsobom.

Keď Tchaj ti čuan odkryje cvičencovi svoj bojový význam, vidí že je ho ťažko porovnávať s akýmkoľvek iným štýlom. Pohyby toho kto ho ovláda na skutočne vysokej úrovni sa stávajú až nepostrehnuteľne rýchlymi.

Samotný systém postupného rozvoja ktorý je jeho základom, krok pokroku mení človeka. On postupne zisťuje že dokáže to, čo ešte včera bolo pre neho nemožné. Najdôležitejšie je neponáhľať sa – kto sa náhli neuspeje.

Tchaj ti umožňuje prispôsobiť zaťaženie stavu cvičenca. Je to štýl v ktorom sa všetci zaoberajú tým istým, no každý podľa svojich možností. Môže sa mu venovať ktokoľvek od výkonnostných športovcov po ženy v domácnosti, od starých ľudí po malé deti.

V podstate vo všetkých tradičných čínskych bojových umeniach sa pri tréningu v tej ktorej miere využíva čchi kung, preto striktné rozdelenie na vonkajšie a vnútorné, by bolo veľmi obtiažné.
Tieto štýly sa navyše z veľkej miery predávali z generácie na generáciu tajne, a len v posledných 100 rokoch sa začali odkrývať širšej verejnosti, nehovoriac o tom, že aj v súčastnosti, je množstvo štýlov “zatvorených”.
Preto mnoho ľudí, vrátane adeptov bojových umení, proste nemá dostatok informácii, aby mohli posúdiť charakter niektorých štýlov. Z týchto dôvodou bývajú štyri najznámejšie štýly, v ktorých je rozvoju čchi venovaná maximálna pozornosť, nazývané vnútornými.

Sú to Tchaj ti čchuan, Pa kua čang, Sin i čuan a Lu che pafa.

Kým si začneme rozprávat o rozdieloch medzi nimi, treba povedať, čo majú spoločné: V prvom rade si kladú za cieľ úpravu cirkulácie čchi, a jej pozdvihnutie na vyššiu energetickú úroveň, zdôrazňujú nevyhnutnosť miernej a pokojnej mysle, a nakoniec, všetky tieto štýly majú tiež výrazný ozdravujúci efekt.

Tchaj ti čuan

a. Aby čchi slobodne a volne prúdila, telo musí byť uvolnené od kože až po vnútorné orgány a kostnú dreň, a aby bolo možné správne viesť čchi do ľubovolnej časti tela musia byť pohyby mäkké ako u dieťaťa.

b. Sila využívaná v Tchaj ti na útok, je podobná biču, to znamená, že ak je telo mäkké je táto energia silná a prenikavá.

c. Stratégia boja je skôr obranná než útočná, pritom obrana je často súčastne prípravou na útok. Preto je pri tréningu kladený dôraz na ústup, neutralizáciu, prilepenie a klesanie, a okrúhlosť pohybov, čomu napomáha aj špecialny nácvik – tuj šou.

d. Stratégia a technika Tchaj ti, poukazuje na to, že toto bojové umenie sa zameriava na boj na krátku a strednú vzdialenosť, a na ňu su tiež vyrátané, v podstate všetky kopy v zostavách.

Sin i čuan

a. Aby čchi mohla volne slobodne prúdiť v tele, telo musí byť prirodzené a cítiť sa pohodlne. Ako v obranných tak i v útočných pohyboch, telo zo začiatku ostáva mäkkým, čo umožňuje viesť čchi až do končatín.. Pri dopade úderu sa na okamih napne, aby sa mohla prejaviť sila.

b. Sila v Sin i je ako vŕbový prút, mäkká na začiatku a tvrdá na konci. Môžme ju tiež prirovnať k výstrelu z pušky.

c. Stratégia boja je skôr útočná než obranná, na obranu sa väčšinou používa útočný pohyb. Aj keď sú využívajú aj techniky ako ústup neutralizácia, prilepenie a klesanie, v?čšinou sa využíva ofenzívny zámer a utočné pohyby. Na udržanie silového momentu, sa boj vedie z priameho pohybu vpred a vzad, vytáčanie a pohyby do strán sa využívajú v menšiej miere.

d. Vďaka použitej stratégii a technike, Sin i môže byť veľmi efektívne na krátku vzdialenosť. Kopy sa využívajú tiež, avšak v podstate všetky smerujú niže pása.

Pa kua čang

a. Pohyby v Pa kua sú mäkšie ako v Sin i, no nie až tak ako v Tchaj ti. Pozornosť pri tréningu je venovaná najmä vnútornej čchi.

b. Stratégia boja kladie dôraz na kruhové pohyby, a po kruhovej dráhe sa vykonávajú nie len kroky, ale aj techniky. Aj keď sa využíva mnoho technik ako ústup, neutralizácia, prilepenie a klesanie, sú väčšinou upravené tak, aby ich bolo možné koordinovať s kruhovymi pohybmi.

c. Útoku i obrane je venovaná rovnaká pozornosť. Ako prvé sa zväčša využívajú kruhové obranné pohyby, a za nimi nasledujú útočné pohyby, vykonávané taktiež po kruhovej dráhe, cieľom ktorých je zvaliť protivníka z nôh.

d. V ďaka takejto strategii a technike, je Pa kua účinné na všetky tri vzdialenosti boja. Chôdza po kruhu sa používa v koordinácii s rôznymi technikami, vysoké kopy sú zriedkavé. Využívajú sa najmä nízke kopy a pevný, rýchly krok.

Lu che pafa

a. Je spojením stratégií a techník všetkých predchádzajúcich štýlov. Mäkkosť je ukrytá v tvrdosti a ťvrdosť v mäkkosti.

b. Stratégia je založená na priamych pohyboch vpred a vzad, ako aj na kruhových pohyboch, a je vyrátaná na všetky vzdialenosti boja, aj keď vysoké kopy sa tu príliš často nevyskytujú.

c. Lu che pafa sa väčšinou venujú ľudia ktorí už ovládajú predchádzajúce štýly, pretože môžu ľahšie pochopiť všetky tri zložky tohto syntetického bojového umenia, a efektívne využívať jeho techniky.

Pri pohybe je každá časť tela je ľahká a pohyblivá, a všetky sú spolu spojené.

Čchi je plná a vybudená, Šeň je vnútorne zadržiavaný.

Žiadna časť tela nie je nesprávna, žiadna nie je nedostatočná ani prebytočná, žiadna nie je odpojená.

Koreň je v chodidlách, ting sa vytvára v nohách, riari pásom a prejavuje v prstoch.Z chodidiel cez nohy do pásu je čchi celistvá a zjednotená.

Pri pohybe vpred a vzad využij príležitosť a získaj výhodnejšiu pozíciu.

Ak v tom zlyháš, myseľ bude rozptýlená a telo zmätené. Sústreď sa na pás a na nohy.

Hore a dolu, dopredu a dozadu, vpravo a vľavo, všetko je rovnaké.

Ak je vrchol, je koreň, ak je predok, je zadok, ak je vľavo, je vpravo.

Ak I chce ísť hore, vezmi v úvahu spodok. Ak chceš vychýliť a poraziť súpera, zruš jeho koreň. Rýchlo a bezpečne zvíťazíš.

Plné a prázdne je zreteľne rozlišované. Každá časť má podstatný i nepodstatný aspekt. Telo je celistvé, klby spojené bez prerušenia.

Čo je Dlhá zostava?

Dlhá ako rieka, široká ako oceán, neprestajne sa zmietajúci.

Čo je Trinásť pozícii?

Pcheng, Lu, Ti, An, Cchaj, Lie, Čou a Kchao – je osem trigramov.

Tin-pu, Tchuej-pu, Cuo-ku, Jou pchan a Čung ting – je päť prvkov.

Odvrátenie, Odvalenie vzad, Tlačenie a Strčenie – sú Čchien, Kchun, Kchan a Li – štyri hlavné strany.

Trhnutie, Roztiahnutie, Úder lakťom a Úder ramenom – sú Sun, Čeň, Tuej a Ken – štyri rohy.

Vpred, Vzad, Pravý streh, Ľavý pohľad a Rovnováha stredu – sú Ti, Mu, Šuej, Chuo a Tchu.

Všetky spolu sú trinásť pozícií.