Čaj s havranom

  Dobrý večer. Vítam v nasej čajovni shifu Zhang Shanminga učiteľa čínskych bojových umení, ktorý nám čo-to porozpráva o Tchaj-ti, Wu-šu, Čchi-kungu, ich súvislostiach s vnútornou energiou a prípadne aj o iných aspektoch čínskej kultúry. Ak budete mať akékoľvek otázky, nech sa páči pýtajte sa.

Hovoriť o Tchaj-ti nie je jednoduché, je to pomerne obšírna téma. Ak začneme úplne od začiatku, Tchaj-ti je Jin a Jjang. Ak to ešte viac rozvinieme, v  prípade že sa jedná sa o rovnováhu ducha, Jang a Jin sú mužský a ženský princíp.

Pokiaľ ide o ľudské telo, taktiež je možné všetko rozdeliť podľa princípov Jin a Jang. Preto ak nastane medzi nimi nerovnováha, vzniká väčšinou nejaký zdravotný problém. A práve cvičením je možné udržiavať a obnovovať túto rovnováhu a brániť vzniku rozličných ochorení.

Ak hovoríme napríklad o teplote, Jang predstavuje teplo, Jin zase chlad. A tieto musia byť v rovnováhe. Teraz napríklad fajčíte vodnú fajku, tam tiež dochádza k interakcii medzi ohňom a vodou. 🙂

Ak si ľudia osvoja znalosti týchto základných princípov, bude to pre nich veľmi prospešné.

Napríklad bežné prechladnutie vzniká podľa čínskej medicíny tým, že do tela vstúpi vonkajší činiteľ – chlad. Takže vzniká otázka ako túto nerovnováhu zvrátiť. Môže na to poslúžiť napríklad konzumácia potravín ktoré pôsobia zahrievajúco ako sú zázvor, cibuľa, cesnak…

Základom života ako takého je pohyb. Preto by sme sa všetci, najmä ale mladí ľudia mali venovať cvičeniu. Človek by si mal dobre zvoliť, čomu sa bude v živote venovať.
Sme v čajovni, tak sa vás opýtam, čo sa vám páči na pití čaju?

  Čaj nám chutí.

Chutí vám 🙂 Dobre. V rámci čínskej kultúry je čaj akoby prostriedkom k nahliadnutiu do svojho tela. Má priaznivé účinky na vaše telo a akoby vás upravoval na správnu mieru.

Napríklad v chladnom počasí je dobré piť červený čaj ktorý vás zahreje. Na tieto veľmi teplé dni sú vhodné najmä kvetinové čaje, a ak je pomerne teplo, ale nie príliš horúco je dobre piť čaje zelené. To ma takisto spojitosť s tým čo sme hovorili o protikladoch medzi Jin a Jang.

Čajové umenie má v Číne tiež úzku spojitosť s taoistickými myšlienkami. Jedná sa o to, že proces prípravy čaju sa skladá z niekoľkých postupných krokov. Na začiatku je všetko potrebné pripraviť a vyčistiť. Je to podobné ako keď sa venujeme cvičeniu. Ďalším krokom je premytie samotného čaju a až potom sa čaj pripravuje a môže sa piť. Až vtedy má chuť. Je to taká paralela medzi cvičením a pitím čaju.

Pitie a príprava čaju je tiež tréningom. Ak si raz správne pripravíte čaj, akoby ste absolvovali jeden tréning 🙂 Je to taktiež jeden zo spôsobov kultivácie. Je tam veľmi veľa krokov ktoré treba tiež dodržať.

Mnohí ľudia tiež radi počúvajú hudbu. A rôzne druhy hudby súvisia s rôznymi organmi v tele. Táto (púšťa z mobilu hudbu) má spojitosť s pečeňou. Keď ju ľudia počúvajú, väčšinou sa skľudnia a upokoja.

To má súvislosť s piatimi prvkami. Neviem nakoľko ste oboznámení s teóriou wu-sin? Je to akoby päť základných prvkov z ktorých sa skladá, alebo ktorých vzájomným pôsobením je vytváraný celý svet.

Voda, drevo, oheň, zem a kov. Z pohľadu čínskej medicíny je k ním priradených päť hlavných vnútorných orgánov obličky, pečeň, srdce , slezina a pľúca. A každému z orgánov je priradený aj určitý zvuk.

Iste sa už mnohí cítite veľmi kľudne a pokojne. Spravíme malý experiment.(zmena hudby) Táto hudba pôsobí skôr na srdce. Keď ju chvíľu počúvate vaše pocity sa menia, vzniká skôr pocit radosti. Toto všetko je súčasťou tradičnej čínskej kultúry. A to je spôsob. ako sa táto kultúra prenáša do života.

Preto ak sa zaujímate napríklad o čaj, je dobré získavať aj informácie v tomto kontexte. Môže to potom priaznivo ovplyvniť váš život. Jedným z najzákladnejších rysov čínskej kultúry je úzka spojitosť medzi určitou vedomosťou a jej aplikáciou v bežnom živote. Jedná sa o osobný pocit. Pozrite si ten príklad s hudbou. Neje to niečo o čom sa rozpráva, ale človek môže cítiť účinok sám na sebe.

To iste platí keď trénujete napríklad Tchaj-ti čchuan. Nestačí si o tom niečo prečítať či vypočuť a myslieť že tomu rozumiete. Je dôležité sa cvičeniu veľmi dlho venovať a vypestovať si v tele ten správny pocit.

Hlavným cieľom toho všetkého je zistiť z čoho sa skladá svet, precítiť čo všetko je okolo. Nehovoríme však o poznaní aké získavame napríklad v škole. Nie je to niečo čo sa dá takýmto spôsobom naučiť.

Ďalším základným prvkom v čínskej kultúre je jednota neba, človeka a zeme. Ich prepojenie symbolizujú tri vodorovne čiary nad sebou. Tieto tri úrovne nie sú však od seba oddelené, ale naopak sú navzájom previazané.

Preto keď sa človek venuje cvičeniu, mení v podstate svoj život. Slovami sa to ťažko popisuje. Určite ste počuli o Feng-šuej. Rieši napríklad rozmiestnenie nábytku a predmetov v miestnosti, kde každá časť priestoru má odlišnú kvalitu čchi a toto správne rozmiestnenie vám taktiež môže určitým spôsobom prospieť v živote.

Takže keď sa na to pozrieme z iného uhlu, cvičenie je tiež Feng-šuej, len nie je zamerané na vaše okolie, ale na vlastné telo. Ak dobre cvičíte, zvýši sa vám kvalita života, človek je omnoho spokojnejší, a dokáže lepšie vnímať veci okolo seba.

To by bolo asi také stručné zhrnutie, ale mohli by sme o tom rozprávať celé hodiny. Venujete sa tu niekto nejakému cvičeniu?

  Kalistetike. (cvičenie s vlastnou váhou)

Je to jeden zo spôsobov tréningu, z pohľadu, napríklad wushu, sa však jedna o dve trochu odlišné veci. Základom je samozrejme mať zdravé a silné telo.
Ak však ľudia cvičia Tchaj-ti alebo sa venujú Čchi-kungu, telo sa zapája trochu inak. Hovorí sa skôr o kultivácii.( Veľmi ťažko sa to prekladá, Číňania na to používajú rôzne termíny ktoré mi nemáme. Najbližšie je asi výraz kultivácia Tréning je len častou kultivácie. – poznámka prekladateľa).

Je to podobný rozdiel ako napríklad v medicíne. Západná sa pozerá na problém  akoby z užšieho pohľadu. Veci sa skúmajú do hĺbky bez toho aby sa niektoré ďalšie aspekty brali do úvahy. Čínska medicína väčšmi berie človeka a okolie ako jeden celok. Ako možno viete, v čínskej kultúre sa veľa hovorí o takzvanej čchi. Ak to máme popísať jednoduchým príkladom, predstavte si že sa necítite dobre, avšak lekár vám žiaden konkrétny dôvod nezisti. Čínska medicína tento problém popisuje ako zablokovanie čchi.

Takže čo je to vlastne Wu-šu. Napríklad Tchaj-ti je súčasťou toho čo Číňania nazývajú Wu-šu. Prekladáme to ako bojové umenia, ale nie je len bojovým umením, ale skôr spôsobom života.

Wushu sa obyčajne zvykne deliť na vonkajšie a vnútorné štýly. „Vonkajšie štýly“ poznáte z filmov, a ukážok rozrážania, kopov, rozbíjania tehál… Zvykne sa často hovoriť o rôznych tzv. šaolinskych štýloch, spájaných zo známym kláštorom, o ktorom ste určite mnohí počuli.

Na druhej strane takzvané „vnútorné štýly“, väčšmi zdôrazňujú pohyb čchi v tele. Zatiaľ čo vo vonkajších štýloch sú pohyby jasné, zreteľné a dynamické, týchto sa väčšmi zdôrazňuje dynamika vo vnútri. A sem patrí okrem mnohých ďalších štýlov aj Tchaj-ti čchuan, ktorý môžete vidieť cvičiť často ľudí v čínskych parkoch.

Neviem však nakoľko sa vôbec zaujímate o bojové umenia. Tú časť poslucháčov s ktorými spoločne cvičíme, dosť dobre poznám a mali sme veľa možností sa porozprávať , takže dnes by som sa radšej zameral na tých ostatných. Čomu sa venujete vy ostatní, čo vás zaujíma?

  Napríklad liečivé rastliny, Wyda…

Bylinná liečba je v Číne veľmi uznávaná. Existujú na to samostatné odbory ktoré je možné študovať na vysokej škole v rámci tradičnej čínskej medicíny.

Je do pomerne komplikovaný odbor. Z pohľadu čínskej medicíny medicíny má každá rastlina nejaký účinok, ale rozdielne účinkuje každá jednotlivá časť rastliny ako koreň kvety, listy…. Ďalej má dôležitý vplyv na účinok to, v ktorom ročnom období, a v akom čase prebehne zber. Napríklad sa používa jedna špecifická rastlina ktorá je známa tým, že na liečebné účely sa zbiera len v  piatom mesiaci (lunárneho kalendára) na poludnie medzi 11-13hodinou.

Vtom je podľa mňa veľký rozdiel od západnej medicíny. V histórii čínskej medicína bol veľmi významný jeden znalec vnútornej kultivácie menom Šen-nung.
Ten sám na sebe zisťoval ako na neho účinkujú rôzne rastliny z jeho okolia. Dokázal rozlíšiť v ktorých dráhach pôsobia, ako pôsobia a aký je z nich celkový pocit v tele. Preto ak človek chce byť v tomto obore dobrý, mal by sám na sebe vedieť precítiť a popísať účinky jednotlivých liečiv.

To nemusí byť otázka toho či sa venujete vnútornej kultivácii, každý má podobnú schopnosť, len ju treba rozvíjať. Keď položíte dlaň na stôl, získate nejaký pocit. Môžete napríklad cítiť, že je studený alebo teplý. A keď sa takto dotýkate rôznych vecí dokážete na základe svojich týchto pocitov tieto veci rozlišovať, vnímať medzi nimi rozdiely, zistiť čo je okolo vás a načo to slúži.

Tento jednoduchý príklad ilustruje spôsob, akým je možné skúmať rastliny a ich vplyv na človeka. To je samozrejme len základná úroveň poznávania. Človek ktorý sa venuje kultivácii, môže si vypestovať schopnosť poznávať svoje okolie prostredníctvom čchi ktorú každá jedna vec má.

Je to podobné, ako keď ženy dbajú na to aby vyzerali pekne. Keď sme hovorili o teorii wu-sin. Ak je týchto päť prvkov v rovnováhe, človek sa akoby zvnútra cíti byť krásny. A zase muži sa zameriavajú väčšinou na to aby získali čo najviac vedomosti. Ak to vezmeme z inej strany, všetci by chceli mať dostatok prostriedkov aby sa mohli venovať tomu čo ich zaujíma. A na to treba mať vedomosti aké sú možnosti okolo vás.

Je teda podľa vás lepšie venovať sa jednej veci intenzívne, alebo sa zaujímať o mnohé smery?

Všetci úspešní ľudia ktorých poznám sú veľmi priamočiari a vytrvalí v tom čo robia. Ak sa človek ocitne stratený v lese je užitočne mať viacero znalosti. Ale to či sa chce uberať len jedným smerom , alebo chce poznať všetko okolo seba je len otázkou jeho výberu. Ani jeden spôsob nie je lepší alebo horší.

  A ako je to vo napríklad vo wushu? Sú ľudia, cvičiaci celí život jeden štýl, a sú takí ktorí sa venujú rôznym.

Podľa mňa je jednoznačne lepšie sa venovať jednému.
Prečo som rozprával o rovnováhe jinu a jangu a piatich prvkov. Pretože ovplyvňujú všetko okolo nás, sú akoby základným kameňom sveta. A tieto princípy majú veľmi významnú spojitosť s tým ako žijeme a čo robíme. Preto keď sa ľudia aspoň trochu venujú týmto vedomostiam dokážu chápať veci väčšmi do hĺbky.

Ľudí ktorí sa dokážu venovať viacerým veciam súčasne a byť v nich dobrí, je naozaj veľmi málo. Osobne som sa ešte nestretol kto by súčasne začal študovať viacero štýlov Wu-šu a uspel.

Vy ste sa ale viacerým štýlom venovali….

Nebolo ich až tak mnoho:), navyše prichádzali postupne a vo väčšine šlo len o pochopenie základov. Z môjho osobného pohľadu, keď si nájdete dobrého učiteľa a venujete sa len tomu ako učí, je to pre väčšinu ľudí najvhodnejšie.

Avšak aj v Číne je ale bežné že sa ľudia idú postupne pokloniť viacerým učiteľom. (stávajú sa žiakmi)

Cvičenie je podobné ako príprava čaju. Ak ho človek robí správne možno v ňom nájsť veľmi mnoho zaujímavého. Prečo chodievate napríklad do čajovne?

  Stretnúť sa s priateľmi, prebrať rôzne témy, porozprávať sa…….

Je podľa mňa veľmi zaujímavé ak sa stretávajú ľudia s rôznymi záujmami a navzájom si odovzdávajú informácie. Napríklad vy čo sa venujete liečivým rastlinám, aké nové informácie ste tu získali?

  …napríklad o význame liečivých rastlín v slovanskej mytológii.

Ako v mnohých iných aj v čínskej mytológii existuje spojitosť medzi rôznymi božstvami a určitými rastlinami, a študovať to môže byť poučné. V čínskej tradícii existujú napríklad božstva „deduška a babičky“. Znamená to že každá časť krajiny, každú oblasť má akoby svoje „božstvo“, ktoré ju stráži a ochraňuje. Podobný spôsob myslenia je čínskej kultúre veľmi blízky a ovplyvňuje aj pohľad na cvičenie.

Väčšina kultivačných praxi, má priamu líniu, ktorá spravidla nebola prerušená. Naopak, napríklad v Európe došlo, z môjho pohľadu k veľmi silnému prerušeniu mnohých tradícii. Treba byť preto pozorný pri výbere tej ktorej praxe, aby sa jednalo o autentickú tradíciu, a človek ktorý tomu venuje časť života nebol potom sklamaný. To sú samozrejme, len také veľmi všeobecné odporúčania.

Vidím že máte so sebou knihu básni. Kto je autorom?

  Charles Baudelaire

Radi čítate poéziu? Prípadne píšete?
V Číne sa tradične pri vzdelávaní kládol veľký dôraz na znalosť klasických textov, a teda aj básni. Tieto sa takisto využívali pri výluke kaligrafie. Podobne ako pri počúvaní hry na klasické čínske nástroje , človek sa aj pri čítaní básni cíti veľmi pokojne a šťastné.

Neberiem do úvahy modernú tvorbu, hovorím teraz o poézii v klasickej čínštine. Tam sa v podstate nevyskytujú básne ktoré by pôsobili vyslovene depresívne. Väčšinou popisujú nejaký pocit ktorý človek má keď príde na nejaké miesto kde dlho nebol a pod. .(Básne často písali úradníci cisárskeho dvora ktorí často trávili dlhý čas v rôznych provinciách ďaleko od domova. poznámka prekladateľa).

Ľudia ktorí tieto básne písali sa však nenechávali uháňať emóciami, ale boli veľmi vnútorne vyrovnaní. Preto aj keď báseň na prvý pohľad môže vyznieť smutne v skutočnosti vyžaruje pokoj a kľud.
Taktiež sú často popisované prírodné motívy, mesiac nad jazerom…., mraky a dážď v horách…..

Každý básnik mal iný štýl, a používal iné prostriedky, podľa pocitu ktorí chcel vyjadriť. Ale podobne ako aj v Európe bola daná určitá forma, ktorú básne dodržiavali.

Najväčší rozdiel je ten, že Číňania vnímajú tých ľudí ako „majstrov“. Základom pre to aby človek napísal dobré básne je aby kultivoval svoje telo aj ducha. Nie je to len niekto kto píše básne. Je to všestranný človek. Streľba z luku, jazda na koni, písanie básni, kaligrafia matematika, šachy….. sú v konfuciánskej kultúre činnosti a schopnosti v ktorých by sa mal zdokonaľovať každý človek.

  Ak sa chce niekto venovať kultivácii, ako začať?

Dôležité je nájsť učiteľa, niekoho kto vás vedie. Bez učiteľa je to prakticky nemožné, alebo aspoň veľmi, veľmi ťažké. O ostatných veciach zatiaľ zbytočné hovoriť, prichádzajú postupne. Len treba začať cvičiť.

  Myslíte si že má čínska kultúra šancu odolať súčasnej globalizácii.

Myslím si že áno. Kultúra nie je len v knihách, je to každodenný život. Je to napríklad spôsob pitia čaju.

  Neje práve to ohrozené napríklad rozmachom fast foodov?

Tie sú len znakom toho že moderná Čína sa iba prednedávnom otvorila svetu. Býva to tak vo všetkých krajinách. Ľudia si musia najprv zvyknúť na tieto nové vplyvy, ktoré predtým nepoznali, a musia sa im uležať v mysli, aby k ním mohli zaujať nejaký postoj. Nemyslím však že vytlačia čínsku kultúru.

  Mohli by ste nám porozprávať ako ste sa vy dostali k cvičeniu a čo vám dalo?

Wu-šu som sa začal venovať už v detstve približne v šiestich alebo siedmich rokoch. A začal som cvičiť lebo som sa bál. Ako prvé som začal cvičiť s mečom, keď som ho držal v ruke pripadal som si bezpečnejší a silnejší 🙂 To bol však len začiatok.

Druhý dôvod bol ten, že je to veľká zábava. Podobne ako vy keď chodíte do čajovne. Ale po mnohých rokoch tréningu som si začal uvedomovať o čo pri štúdiu wu-šu v skutočnosti ide, a začal naňho hľadieť z inej perspektívy.

Venoval som sa šaolinským štýlom a potom som začal cvičiť Mej-chua. Spočiatku je potrebné získať určité základy, a až potom je možné sa venovať skutočnému tréningu. Neskôr, po viacerých rokoch cvičenia som sa začal zaujímať aj o kultivačné metódy.

Je bežné že s postupom času ako človek cvičí sa jeho pohľad mení, a vždy tom hľadá niečo iné. Keď som bol zhuba vo vašom veku, to čo mi prinášalo najväčšiu radosť bol práve tréning.
Preto keď cvičíte, je to veľmi zaujímavé, a zároveň prospešné pre zdravie.

  Je pre mladých ľudí vhodnejšie venovať sa vonkajším štýlom? <br>

Je to možné, ale treba povedať že ktorýkoľvek štýl sa dá cvičiť viacerými spôsobmi. Môžete cvičiť napríklad dynamickejšie a sústrediť sa na iné aspekty tréningu.>

  Chcel by som na záver poďakovať shifu Zhang Shanmingovi za návštevu našej čajovne, ako aj  zaujímavé rozprávanie, a týmto by sme dnešnú prednášku ukončili. Ďakujem všetkým zúčastnením za pozornosť.