Rozhovor s učitelom (rozhovor so shifu Dai Chaom – M.Švehlová, Bratislava 2002)

Upršaný augustový podvečer. Pustá chodba, výťah, krátke zaklopanie na dvere. Dôkladne uprataná, klasicky strohá hotelová izba. Známa tvár učiteľa tchaj-ťi-čchuanu a čchi-kungu.
Šifu sa na mňa usmieval a trpezlivo čakal, kým vyskúšam služobný diktafón. Samozrejme, uprostred rozhovoru prestal fungovať. Našťastie, pero a papier sú po ruke vždy.

Povedzte mi niečo o svojom živote. Prečo ste sa stali učiteľom tchaj-ťi? Bol to váš detský sen?

Narodil som sa na juhu Číny pre 36-timi rokmi. Môj starý otec a matka žili na dedine a celá rodina trénovala wu-shu. V roku 1971 sme sa presťahovali kvôli práci rodičov na sever. Práve tu som neskôr hlboko v horách stretol zaujímavých ľudí, taoistov. Mal som čas a možnosť trénovať s viacerými z nich. Celé obdobie trvalo asi 7-8 rokov. Po čase som začal chodiť do Pekingu, ale naďalej som sa vracal do hôr. Postupne som sa učil viacero bojových štýlov, napríklad pakua-džang, čchi-kungy, tchaj-ťi… a keď som mal sedemnásť, stretol som svojho veľkého učiteľa. Práve on ma poslal v Pekingu k ďalšiemu. Podstúpil som skutočne tvrdý a ťažký tréning. Prechádzal som zvláštnymi zážitkami a rôznymi pocitmi, narážal som na nie celkom bežné veci. Každé obdobie si vyžadovalo špeciálny prístup, čomu zodpovedalo aj konkrétne rozpoloženie, v ktorom som sa nachádzal. Nezostávalo mi nič iné, len zvládnuť jeden štýl po druhom. Keď prišiel čas, odišiel som do školy, neskôr na univerzitu a začal som pracovať pre jednu firmu.

 Zvládli ste náročný tréning i univerzitu. Ako?

Zorganizoval som si čas tak, aby som stihol prácu i cvičenie, hoci občas to bol ozaj problém. Ak žijete v meste, je naozaj ťažké udržať si správny balans. Neustále som mal okolo seba ľudí, ktorí si všimli, čo robím, a keďže mali rôzne problémy, zdravotné i osobné, začali za mnou chodiť, aby som im pomohol. Vedel som, že tréning je cestou a prostriedkom, ktorým by to šlo. Tchaj-ťi nie je iba obyčajná fyzická aktivita, ale čosi oveľa hlbšie. Pravidelné cvičenie prináša okrem jasných zdravotných účinkov aj celkový dobrý pocit, ktorý vedie k zmene postojov a myslenia. Na univerzite som pokračoval v dovtedajšom tréningu – študoval som totiž techniku a odbory spojené s wu-shu: elektrinu, magnetizmus, fyziku, energiu… Všetko bolo navzájom dokonale prepojené.

 Zasiahol osud alebo ste si vybrali sám, že budete učiteľom?

Nevybral som si to. Nikdy som si nemyslel, že budem učiť bojové umenie. Postupne, keď som prenikal k jadru učenia, uvedomil som si silnú vnútornú potrebu odovzdať iným ľuďom to, čo som sa naučil. Neustále prichádzali noví záujemci nielen o wu-shu s prosbou o pomoc.

Čínska filozofia a celá vaša kultúra je odlišná od našej, európskej. Kopa cudzincov chodí napriek tomu do Číny študovať rôzne druhy bojového umenia. Je vôbec možné, aby pochopili ich podstatu?

V Európe a Spojených štátoch vnímajú ľudia wu-shu v prvom rade ako tréning tela. Postupne začnú pociťovať potrebu naučiť sa viac, než vonkajšiu formu. V súčasnosti je v Číne napríklad veľa Rusov a Angličanov, ktorí dosiahli dobrý technický stupeň. Keď sa dostanú na určitú úroveň, vracajú sa domov, aby vo vlastných školách uplatnili získané skúsenosti.

Prečo je podľa vás wu-shu také atraktívne pre západných ľudí? Veď žijeme úplne inak!

Hoci ide samozrejme v prvom rade o fyzický tréning, žiak veľmi skoro pochopí, že sa neučí zvládnuť iba jednoduchší či zložitejší pohyb. Pod správnym vedením prenikne vďaka vytrvalému cvičeniu za formu a začína chápať, čo ukrýva. Preto je dôležité mať skutočného učiteľa, ktorý sám vstúpil do sveta skrytých zákonitostí.

Tao je pre Číňanov predsa len niečo iné, než pre nás. Ako mu môžeme rozumieť my, z opačného konca sveta?

Všetko závisí od tréningu. Ak je kvalitný, žiaci by sa mali prepracovať k vnútornej premene. Potom sa nebadane stáva aj ich život v mestách, uprostred konzumnej civilizácie – harmonický.

Na Slovensko ste prišli pred niekoľkými rokmi na pozvanie svojich ruských žiakov, našich učiteľov – Vladimíra a Nataši Jadryšnikových. Učíte formu Yang tchaj-ťi-čchuan, čchi-kungy, najnovšie i pakua-džang a formu s mečom. Keďže žijete v Moskve, kde máte vlastnú školu, môžete porovnávať. Aký je váš pohľad na Slovensko a na tunajších nadšencov tchaj-ťi?

Je úplne jedno, či hovorím o Slovensku alebo o inej krajine. Dôležité je žiť v radosti, šťastí a pokoji. Potom nezáleží na tom, odkiaľ pochádzate. Ak však nemáte tieto základné hodnoty v poriadku, chýba vám sila správne myslieť a nemáte samozrejme ani dosť energie na to, aby ste správne konali.

 Pôsobíte harmonicky, usmievate sa a napríklad vo wu-shu vás nedobehnem ani za štyridsať životov. Určite nielen mňa zaujíma váš recept na šťastie a ako ste sa dokázali prepracovať až k súčasnej úrovni wu-shu. Narodili ste sa síce do rodiny s tradičným odkazom bojových umení, ale podstúpili ste náročnú cestu. V duchu si hovorím, ak ste to dokázali vy, mohlo by sa to podariť aj mne a mnohým ďalším…

Všimol som si, že neustále narastá hlad po poznaní a pochopení zákonitostí vesmíru. Milióny na celom svete chcú vedieť ako žiť vyrovnaný život a túžia byť zdraví. Vždy, pokiaľ žijeme v súčasnej spoločnosti, máme nejaký stres. Vždy sa okolo nás niečo deje. Nemali by sme mu však podľahnúť. Musíme zostať pokojní, udržať si vnútornú harmóniu a nenechať sa biť. Práve v tomto smere mimoriadne pomáha pravidelné cvičenie. Ja osobne nielen trénujem, ale potrebujem aj učiť. Západnému človeku však niekedy ťažko vysvetliť, že nejde iba o pohyb a bojový štýl, ale najmä o filozofiu a vzájomné súvislosti… Ľudia sú ľudia kdekoľvek na svete a základné hodnoty zostávajú rovnaké. Ak je teda wu-shu pre vás dobré, zoberte si z neho čo najviac.

 Dlhé roky bolo nemysliteľné, aby čosi z čínskych tajomstiev preniklo za hranice Ázie. Ako to, že sa v poslednom čase toľko z nich odkrýva de facto celému svetu?

V Číne sa za posledné roky výrazne zmenila situácia. V minulosti bolo poznanie dôkladne uzamknuté a starostlivo chránené. Tajomstvá bojových umení sa dôkladne strážili z dvoch dôvodov: Po prvé, tréning sa netýkal iba boja a bojových štýlov, ale prinášal so sebou aj poznania napríklad v súvislosti s čchi-kungom. Nebolo jednoduché nájsť učiteľa, a vlastne ani žiaka, ktorý by bol ochotný kráčať po nesmierne náročnej ceste. Ukázalo sa, že v určitej fáze mali mnohí z nich problémy, napríklad fyzické indispozície, ktoré im bránili cvičiť naplno. Nemohlo to fungovať, a tak kládol učiteľ dôraz na zo, aby prijal iba skutočných žiakov. Po druhé to bolo kvôli sebaobrane. Kedysi sa musela rodina chrániť sama a denne bojovala o holý život. Bolo pre ňu dôležité, aby nepriateľ nepoznal štýl obrany, ktorý používala. A keďže dnes už nie je bezprostrednou nutnosťou bojovať o život, a aj preto, lebo vo svete sa používajú najmodernejšie zbrane, venujú sa súčasní ľudia wu-shu v prvom rade kvôli zdraviu a celkovej harmónii. V Číne nie je napriek tomu ešte stále veľa tých, ktorí by boli ochotní otvoriť sa svetu. Hľadať cestu k pokoju a radosti je však nutnosťou pre celé ľudstvo, nielen pre mňa samého. Preto som prišiel sem, učiť, čo som pochopil.

 Predpokladám, že keď chcete odísť z Moskvy a rozšíriť svoje aktivity, potrebujete súhlas učiteľa…

Tréning, ktorý mám za sebou, má svoje konkrétne pravidlá. Ak ako žiak vstúpite do rodiny a chcete, aby vás naučili, čo vedia, musíte dodržať prísne podmienky a prijať zákon rodinných noriem. Preto nie je ľahké nájsť učiteľa, ani byť žiakom. Mnohí sa po tejto ceste vydali, no nedokázali pokračovať. Nie každý je ochotný či schopný prekonať jej úskalia. Ale aby som odpovedal na vašu otázku: áno, potrebujem súhlas učiteľa.

 V našich podmienkach je pre žiakov tchaj-ťi neraz ťažké prijať autoritu učiteľa, a už vôbec, alebo len veľmi ťažko, možno hovoriť o absolútnej oddanosti či pokore. Je vôbec možný výraznejší pokrok? Veď my sme skôr vychovávaní v odmietaní akéhokoľvek diktátu a v podstate nerešpektujeme takmer nič a nikoho!

Kedysi bolo všetko oveľa tvrdšie. Taoistický učitelia ovládali špeciálne metódy, ktoré im umožňovali dostať sa k duchu. Žiaci si ho v celkovej hierarchii veľmi vážili nie preto, že bol autoritatívny, ale preto, že to boli vysokí vyspelí ľudia.

 Lenže u nás sme tvrdo vychovávaní na obraz egoistickej osobnosti, inak nás ušľapú…

Na Západe nie sú medzi ľuďmi dobré vzťahy, čo sa odráža aj v tréningu wu-shu. Teraz prišiel čas zmeniť to.

 Kdesi som čítala, že ak žiak odíde od učiteľa, ten mu môže odoprieť svoju priazeň a vedenie až do chvíle smrti, keď sa s ním opäť stretne. Stáva sa, že sa aj dnes, že sa toto posvätné puto naštrbí?

Nejde iba o vzťah učiteľ – žiak. Je to aj otázka vzájomnej energie. Keď prerušíte spojenie, prerušíte aj tok energie. Platí, že ak urobí žiak niečo nedobré, učiteľ sa pred ním iba zavrie, ale ak urobí niečo naozaj zlé, môže ho aj potrestať.

 Šifu, čo je pre vás cieľom života, k čomu smerujete?

V prvom rade chcem pokračovať v tréningu. Ísť do najvyšších úrovní a vrátiť sa späť k Duchu. A občas pomôcť ľuďom spojiť sa s ním pri cvičení.

 Na záver ešte – vaše plány na Slovensku?

Ak robíte veľké veci, malé ciele sú iba čiastočkou celku. Učím tu tri roky a rozhodol som sa zdokonaliť tréning. Chcem sprístupniť žiakom ďalšie informácie. Podotýkam, že nielen na Slovensku, ale mám zámer rozšíriť svoje aktivity do okolitých krajín. Slovenskí študenti sú veľmi dobrí, učia sa rýchlo a myslím si, že sa nám spolu bude dariť.

 Toľko rozhovor. Niektoré veci však napísať nešli. Slová a myšlienky sa bránili, vytáčali, stláčali i rozpínali. Ako totiž uchopiť tao a popísať prázdno, ktoré má formu, a pritom formou nie je? Možno raz príde čas, keď otázky i odpovede zaniknú skôr, ako vznikli…

Monika Švehlová

Stretnutie s Majstrom (rozhovor so shifu Dai Chaom -M. Zavarská, časopis Figúra-2001)

Žijeme v časoch prechodu z jedného spoločenského systému do druhého.Toto obdobie so sebou prináša značné vypätie, neistotu a stresy, čo veľmi negatívne vplýva na našu psychiku a zdravie.

Kto si ich chce udržiavať trvale v poriadku, prichádza na to, že nemôže žiť iba západným konzumným štýlom. Pretože nech by sme získali akékoľvek množstvo peňazí, vnútorný pokoj, harmóniu či fyzické zdravie si za ne nekúpime. A to sú tie najcennejšie hodnoty, ktoré si musíme priebežne chrániť a zveľaďovať celý život. Kto si to uvedomuje, hľadá akýsi stred medzi materialisticky chápaným životom západnej spoločnosti a duchovným ponímaním ľudskej existencie na Ďalekom východe.

Na Východe dodnes prežili a aj prakticky pôsobia tisícročia staré filozofie, podľa ktorých človek pochádza z prírody a keď s ňou nebude žiť v súlade alebo akceptovať jej zákony, oddelí sa od jej energií, čo sa prejaví chronickými civilizačnými ochoreniami, neskôr vážnymi zdravotnými problémami a následne i podstatne kratším životom. Už starí taoistickí mnísi nazerali na telo človeka a ducha prejavujúceho sa v ňom ako na neoddeliteľnú jednotu. Preto sa pri liečení zaoberali viacerými rovinami, tvoriacimi ľudskú bytosť, nielen jedným práve chorým orgánom. Vedeli, že človek stresom, psychickým tlakom, hnevom a inými negatívnymi emóciami „spaľuje“ dôležitú životnú silu Čchi alebo spôsobuje jej nahromadenie, čím sa následne zablokuje jej plynulý prietok do telesných orgánov. Táto energia prúdi v energetických dráhach (meridiánoch) po celom tele. Ak jej je nedostatok alebo neprúdi do niektorého orgánu, po čase začne zlyhávať jeho funkcia.

Je veľa spôsobov, ako možno túto životnú silu v tele „rozhýbať“ alebo ju dopĺňať, napríklad akupunktúrou, reflexnými masážami, zdravou výživou, meditáciou, jógovými cvičeniami alebo prepracovaným systémom orientálneho bojového umenia. Pri tých prvých treba ovládať aj medicínu a ich štúdium je veľmi náročné, preto sa pri ich aplikácii musíme obracať na iných. Ak však chceme vziať zdravie do svojich rúk skôr, než začneme byť chorí, môžeme to skúsiť radšej s niektorými cvičeniami spojenými s filozofiou. Obľubu si v poslednom období u nás získava orientálne bojové umenie, ktoré do sveta šíria čínski a japonskí majstri.

Jeden z nich – Sifu DAJ ČCHAO z Číny – pravidelne navštevuje aj našu krajinu. Pri poslednej návšteve sme ho požiadali o rozhovor, aby čitateľm priblížil čínske bojové umenie.

Pochádzate z rodiny, ktorá sa odpradávana venovala tradíciám čínskych bojových umení a dedila ich z generácie na generáciu. Môžete nám o ich vzniku povedať čosi bližšie, ako aj vysvetliť vaše vnímanie sveta a význam cvičení Čchi-kungu pre človeka?

V historických časoch boli ľudia prirodzene bližšie k prírode. Chápali, že môžu využívať jej energetické toky vo svoj prospech. Postupne sa učili vycítiť ich a pracovať s rôznymi technikami, ktoré im umožňovali napájať sa na ne. Dodnes sa, žiaľ, nezachovali všetky objavené postupy, pretože tie prvé sú staré až 6000 rokov. Keďže sa zistilo, že vplývajú nielen na udržanie zdravia, ale aj rozvoj ducha a rôznych jeho skrytých fenoménov, ako sú intuícia, jasnovidectvo, liečiteľstvo a pod., dodnes sa im venuje veľká pozornosť a stali sa našou národnou pestovanou tradíciou.

Pohľad človeka na svet ovplyvňuje rad faktorov, ktoré naň pôsobia od narodenia celý život a podmieňujú preto i jeho celkové vnímanie a chápanie. Ide najmä o osobitý štýl kultúrnych a historických tradícií, ako aj o všeobecne zaznávanú filozofiu, ktorú každá spoločnosť po svojom predostiera človeku už od školských rokov. Oproti nám vnímajú Európania svet skôr detailovo a potom si ho skladajú do celku. Nás však tradície učili vnímať svet celistvo, vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach. Neovplyvňujeme iných len svojimi vnútornými postojmi, ale pôsobíme vlastným konaním na prírodu, ba aj na celý svet. Vo všetkom preciťujeme základnú prvotnú silu ČCHI, ktorá je prameňom existencie všetkého živého vo Vesmíre, aj na Zemi. Má len rôzne úrovne prejavov.Rôzne kvality Čchi závisia od rôznych foriem pohybu. Častým syndrómom dnešného „uhnaného“ človeka je nesprávne cirkulovanie energií a zablokovanie ich tokov v tele človeka. Pri pohybových cvičeniach Čchi-kungu sa posilňuje energetické telo, ktoré sa výrazne mení. Naberá schopnosti samoliečenia, i liečenia druhých.

Pri orientálnych bojových umeniach nejde len o vonkajšiu estetickú a bojovú stránku celej tradície. Ich zmysel je skrytý vo filozofii a v sile, ktorú človek postupným tréningom v sebe zobudí. Okrem pružnosti celého tela pocíti človek vitalitu – novú životnú silu. Už v začiatkoch je cítiť, že sa stáva odolnejším proti chorobám, čo má vplyv na dĺžku a kvalitu života. Neskôr vie zdolávať hlavne psychickým stresom. To mu zasa pomáha meniť seba, teda mať čoraz väčšiu kontrolu nad svojou mysľou. Vari najťažšie je v živote naučiť sa ovládať svoje myšlienky, prejavy a pocity. Cvičenia koncentrácie v Čchi-kungových zostavách učia človeka venovať sústredene pozornosť na jednu vec. Keď máme kontrolu nad sebou a nad svojimi pocitmi, dokážeme správne riadiť seba a potom môžeme mať kontrolu i nad celým svetom. Ak človek prestane byť psychicky labilným, nezložia ho žiadne problémy, pretože niet takých, aké by v pokoji nevedel vyriešiť, aké by ho zaskočili. Celkový cieľ Čchi-kungu je duchovný rast, nový pohľad na veci, hlbšie preciťovanie, a teda aj širšie chápanie.

Môže človek z iného prostredia a odlišnej kultúry správne pochopiť hĺbku filozofie duchovného učenia iného národa, keď priamo nežil a nezrástol s daným prostredím a nemá „v krvi“ jeho vnímanie skutočnosti? Nebude iba kĺzať po povrchu bez šance hlbšieho prieniku a prežitia skúseností?

Áno, to síce veľmi ovplyvňuje pohľad na veci okolo nás, ale schopnosť chápania od toho až tak nezávisí. Ani všetci Číňania nepochopia v plnej miere pravý zmysel vnútorných bojových štýlov a nedosahujú v nich rovnaké výsledky. Obyvatelia iných krajín to majú sťažené, pretože potrebujú dlhší čas na vžitie sa do taoistickej životnej filozofie, musia viac študovať a oboznamovať sa i s čínskymi kultúrnymi tradíciami, ktoré Číňan dedí cez generačnú líniu. Lenže vývojové predpoklady každého človeka sú rôzne. Duchovne zrelší ľudia pokojne predbehnú i Číňanov vyrastajúcich celý život v danom prostredí, kde bojové umenie vzniklo. Veľa v tomto prípade spraví aj majster, ktorý ľudí učí. Kto pochopil význam vplyvu duchovného rastu na kvalitu celého svojho života, vie sa pomerne ľahko k rôznym voľakedy „tajným“ učeniam a filozofiám dopracovať a dosahuje aj dobré výsledky.

 Ktoré štýly a smery čínskeho bojového umenia sú najznámejšie a najviac prenášané do sveta a aké sú medzi nimi rozdiely?

Je tak veľa štýlov, že ani Číňania samotní ich všetky nemôžu poznať, pretože sa rátajú až na stovky. Celkovo rozlišujeme štýly na vnútorné a vonkajšie, alebo ich delíme na južné a severné. Najpopulárnejšie sú vnútorné štýly: Thaj-Čchi-Chuaň, Pa-Kua-Chuaň, Si-Ňji-Chuaň a vonkajší Šaoliň-Chuaň. Vonkajší Čchi-kung je rýchlejší a pôsobí tvrdo. Je postavený na vonkajších pohyboch tela – na sile svalov. Vnútorný je mäkší, pomalší a je založený na vnútornej práci s energiami a ich ovplyvňovaní. Až postupne sa cez cvičenia dopracuje človek k sile. Pri tomto štýle je dôležité byť zrelaxovaný a uvoľnený. Je vhodný pre starších ľudí, pre ženy. Obidva štýly však smerujú k rovnakému cieľu, iba na to využívajú odlišné spôsoby cesty.

Každý tréning pozostáva z dvoch rovín. Z cvičení a ich filozofických vysvetľovaní. Neskôr už aj žiak sám odseba pri prevádzaní istých pozícií začína chápať dovtedy skryté súvislosti istých životných javov. K tomu by sa však nedopracoval iba pomocou knižiek, pretože tie človeku nemôžu odovzdať písaným slovom to, čo vie zo seba dať pri osobnom vzťahu majster žiakovi.

S akými energiami sa pri Čchi-kungu pracuje?

Žiakov učíme pracovať s energiou Zeme – to je energia prírody, ktorú si môžu zobrať zo stromov, morí, či potočných vôd, ale veľa druhov energií je i vo Vesmíre. Človek má s nimi prirodzené spojenie a pri troške chcenia sa môže kedykoľvek a kdekoľvek ľahko na zdroj napojiť a dočerpať si svoje zásoby.

Techník je veľa, každému vyhovuje niečo iné. V konečnom štádiu je však podstata všetkých druhov energií rovnaká, navzájom sa prelievajú, jedna ovplyvňuje druhú a spolu tvoria celok, kde nemôže existovať jedna bez druhej. Cvičenia Čchi-kungu učia postupne jednotlivé špecifické druhy energií podľa potreby abstrahovať a vyrovnávať ich pomer v tele, čím dochádza k harmónii. To je tiež ich cieľom.

Dnes sa veľa diskutuje o prílišnej prepracovanosti ľudí a nedostatku času na regeneráciu. Podľa senzibilov zachádzajú mnohí až tak ďaleko, že namiesto „dobytia si“ deficitnej energie ju berú druhým, vraj je to jednoduchšie. Aký je váš názor na takýto energetický vampírizmus? Existuje a je možné sa proti nemu obrániť?

Duchovne zrelí ľudia alebo majstri vám energiu radi kedykoľvek dajú aj sami, ak cítia, že ju potrebujete, lebo si ju vedia rýchlo doplniť. Bežní ľudia sa nemusia báť toho, že je také jednoduché komusi „zobrať“ dobrú energiu. Človek totiž produkuje tzv. „zlú“ Čchi nesprávnymi emóciami, akými sú hnev, zlosť, závisť, strach a podobne, a nevedia sa včas v jej produkovaní zastaviť, ani sa jej správne zbaviť. Preto sa táto negatívna energia drží po obvode aury človeka, kým pozitívna sa zoskupuje v centre tela.

Kto by sa chcel na kohosi energeticky napojiť, a neovláda ťažké techniky filtrovania energií, získa najprv od človeka jeho energetický odpad držiaci sa na povrchu a cudzím najskôr dostupný. Kto chápe hlbšie súvislosti, nebude sa trápiť brať energiu iným, pretože jednoduchšie je napojiť sa na čisté a kvalitnejšie prírodné zdroje. Odčerpávať energiu od druhých ľudí je nebezpečné, pretože z ich biopoľa prevezmeme aj negatívne zápisy – napríklad o nejakej chorobe, ktorú môžeme tak pritiahnuť na seba.

Týchto chýb sa často dopúšťajú liečitelia – začiatočníci, ktorí sa po práci s chorým biopoľom pacienta nedostatočne energeticky očisťujú. Môžeme však prevziať od druhého aj jeho emocionálny a mentálny odpad – negatívne a zdraviu škodiace emócie, postoje, myšlienky a správanie. Čo by tým potom zlodej získal? Ak si toto uvedomí, určite sa rýchlo o čosi podobné prestane usilovať. Žiaci Čchi-kungu si vedia deficitnú energiu vždy v správny čas doplniť a nemusia sa teda mentálne ochraňovať proti energetickým zlodejom.

Veľa ľudí trpí dlhoročnými chronickými chorobami, vyčerpanosťou a únavou. Lekári nemajú šancu pomôcť im, pretože neprijímajú alternatívny pohľad na zdravie človeka, vnímajú ľudské telo oddelene od prírody. Čo by ste takým ľuďom poradili?

Vykročiť z uzavretého kruhu vyčerpanosti a chorôb je možné iba jediným spôsobom. Čo najskôr pochopiť, kým telo ešte dobre funguje, že príčina takýchto stavov pozostáva v ničnerobení. Ak sa nevenujeme svojmu telu zo stránky zdravšej výživy, než aká sa dnes pre zisky veľkých spoločností propaguje, a ak začneme na svoje telo a psychiku nakladať postupne čoraz väčší náklad, pod vplyvom vystresovaného životného štýlu sa rýchlo zloží.

Dôležité je teda začať so sebou čosi rýchlo robiť, prekonať lenivosť a postupne zvyšovať mieru pohybového zaťaženia, iba tak sa staneme silní a odolní, iba tak zdravo a šťastne prežijeme tento život. Ono sa síce dá istý čas zotrvať v ničnerobení, ale verte, že práve to človeka v konečnom štádiu najväčšmi vyčerpáva a je oveľa ťažšie vydržať nič nerobiť, ako čosi so sebou pravidelne robiť.

TV rozhovor (z rozhovoru so shifu Dai Chaom pre televíziu, 2000)

Korene čínskych bojových umení siahajú hlboko do minulosti. To že pretrvali a rozvíjajú sa dodnes, je výsledkom uchovávania starých tradícii. Bojové umenia sa často cvičili v rodinách, ktoré boli izolované od vonkajšieho sveta. Otec učil syna, aby to čo sa naučil potom odovzdával ďalej. Niekedy sa stávalo, že to nebol len syn, ale aj iný žiak, ktorý sa učil toto umenie, len aby sa zachovala línia, alebo ako my tomu hovoríme, rodinná, či tajná cesta.

So mnou je to tak isto. Od detstva trénujem v rodinnom kruhu. Keď som sa neskôr presťahoval s rodinou z juhu na sever, mal som šťastie na jedného starého učiteľa, s ktorým som pokračoval v cvičení wu shu a čchi kungu. Potom som odišiel do Pekingu, kde som mal takisto veľa skúsených a dobrých učiteľov na vysokej úrovni. Vďaka ním som mohol vo wu shu a čchi kungu napredovať.

Čo sa týka tradičného tréningu, je to tréning pre ľudí, a tak nie je dôležité z ktorej krajiny pochádzajú. Od začiatku sa skúmalo v čom je prospešnosť jednotlivých cvičení pre ľudí vo všeobecnosti, a teda aj pre európanov. Môžu vznikať problémy jazykové, kultúrne, či problémy v tradičných zvyklostiach. To treba chápať, ale na druhej strane sú ľudia, ktorí veľmi dobre ovládajú jazyky, prípadne majú nejakú skúsenosť priamo s tréningom týchto umení. Je to rôzne.

Ja si myslím, že veľa ľudí môže dosiahnúť dobrú úroveň, pretože tento tréning, nieje len o pohybe. Čchi kun a wu shu sú zamerané aj na naše vnútro, myseľ a ducha.Pokiaľ sa ľudia rozhodnú seriózne ich študovať, tak môžu dosiahnúť vysoký stupeň majstrovstva.

Stretnutie s Majstrom (rozhovor so shifu Dai Chaom – N.Jadryšniková, časopis Orientácia-2000)

Uskutočnilo sa ďalšie stretnutie so si fu Daj Čchaom, tentokrát v horách pod Banskou Bystricou. Viac ako sto účastníkov seminára prežilo dva týždne intenzívnej práce cvičením vnútorných štýlov. Od siedmej rána do desiatej večer boli ponorení do atmosféry serióznej práce nad vlastným telom, myslením a duchom cez meditácie, Tai-či-čuan a čchi-kung. Nepriazeň počasia a únavu kompenzovali novým poznaním a želaním osvojiť si to, čo pred nimi otváral ich učiteľ. Je známe, že čínski učitelia chvália svojich žiakov zriedka. Najlepšou pochvalou je, ak otvorí nové pohyby alebo nové poznanie. A to robí len vtedy, keď u študentov vidí pokrok. Aj tentoraz, tí, ktorí sa vyznačujú neobyčajnou trpezlivosťou a vernosťou tradícií dostali od Majstra dar – dva zriedkavé čchi-kungy. Čchi-kung Wu-dzi /čchi-kung „prázdnoty“/, ktorý je možné sa naučiť aj v Číne iba vtedy, ak nájdete seriózneho Majstra, a ani tam to nie je jednoduché nájsť Majstra Wu-dzi. Starý taoista, učiteľ Wu-dzi, učiteľ Majstra Daj Čchaa, má viac ako deväťdesiat rokov. Jeho jediným pokračovateľom je Daj Čchao. Druhý čchi-kung sa vyznačuje neobyčajnou eleganciou a energetickou silou. Cvičiť by sa mal iba raz za deň. Tajomstvo tohto čchi-kungu je v tom, že jeho základom sú pohyby bieleho žeriava a princíp Pa-kua, čínsky symbol sily a rovnováhy prvotných kozmických princípov.

Celá atmosféra bola akoby naplnená ľahkou elektrinou. Si fu bol všade a súčasne akoby tam nebol. Napríklad len jednotlivci boli svedkami toho, keď pri statickej forme, ktorá sa cvičí so zatvorenými očami, Daj Čchao za pol minúty „roztlačil“ oblaky, aby študenti mohli pokračovať v cvičení čchi-kungu a nepremokli v daždi. Umenie „rozháňať“ oblaky ako aj umenie privolať dážd, sú súčasťou starého čínskeho umenia Lin-ci-šu, o ktorom sme hovorili v predchádzajúcom článku a ktoré, podľa predstáv čínskych Majstrov, je pramatkou terajšieho Reiki.

Kontakt s Majstrom je nielen nácvik a tvrdá práca, ale aj spoločné stretnutia a osobné kontakty. S niektorými zaujímavými poznatkami sa chceme podeliť aj s čitateľmi .

Otázka: Sifu, ste predstaviteľom jednej z najstarších čínskych tradícií, ale učíte európskych študentov. Vidíte rozdiel medzi európskym a východným myslením? V čom je podstata tohto rozdielu?
Odpoveď: Na filozofiu a vnímanie sveta v rôznych častiach Zeme pôsobí obrovské množstvo rôznych faktorov: geografická poloha, klimatické podmienky, historické a kultúrne tradície. Celý komplex podmienok formuje v určitej spoločnosti osobitý štýl a chápanie sveta. Naozaj existuje rozdiel medzi európskym a východným vnímaním sveta. Schematicky možno povedať, že Európania si svet všímajú v detailoch, ktoré ďalej syntetizujú do celku.
Číňania už vo svojej podstate vidia svet celostlivo, v nepretržitých stálych vzájomných vzťahoch a potom z celku vyčleňujú jednotlivé časti a detaily. Okrem toho, na rozdiel od európskej filozofie, jedným zo základných pojmov v čínskej tradícii je pojem Čchi ako spôsob vnímania a preciťovania sveta. Podľa Číňanov je čchi základným pojmom pre VEĽKÚ SILU. Na Východe vedia, čo si pod týmto pojmom majú predstaviť. Pre Európanov je nepochopiteľným. A keď sa ho snažia definovať, berú do úvahy iba niektoré jeho prejavy a nemôžu ho chápať v úplnosti a hĺbke. Mnohí Európania asociujú čchi so vzduchom, dýchaním, energiami, ale v podstate je globálnou prvotnou silou, prameňom existencie všetkého živého vo Vesmíre. Pre Číňanov je tento pojem samozrejmou súčasťou ich života. Všetko, čo existuje vo Vesmíre, vedia definovať z pohľadu rôznych kvalít čchi a rôznych úrovní jej prejavov. Pre Európanov je ťažko pochopiteľné aj to, že rôzne kvality čchi môžu závisieť aj od rôznych foriem pohybu. Napríklad rozširovanie a zužovanie pri cvičení čchi-kungov a Tai-či-čuanu, Číňania definujú ako rôzne druhy energií.

Otázka: Majú európski študenti šancu dosiahnuť vysokú úroveň vo vnútorných štýloch čínskych bojových umení?
Odpoveď: Áno. Tí, ktorí sa seriózne zaoberajú vnútornými štýlmi, majú reálnu šancu dosiahnuť hlboké výsledky v nezávislosti od ich pôvodu. Netreba mať ilúzie, že všetci Číňania, ktorí cvičia vnútorné štýly, dosiahnu rovnaké výsledky. Tak isto ako Európania, musia tvrdo pracovať. Rozdiel je v tom, že Európan potrebuje dlhší čas na zoznamovanie sa s čínskou filozofiou, potrebuje veľa študovať, prenikať do hĺbok kultúrnych tradícií. Navyše, Číňania môžu dostať nevyhnutné poznanie cez generačnú líniu, čo je veľkou výhodou pri ich ďalšom rozvoji. Európania musia tie isté výsledky dosahovať inými cestami. A je tu ešte jedna, pre európskych študentov, veľmi dôletitá prekážka, a to snaha o dosiahnutie veľmi rýchlych výsledkov v akejkoľvek fyzickej alebo duchovnej praxi. Problém je v tom, že už na začiatku cvičení často nemajú dôveru v reálny výsledok a potrebnú vytrvalosť. Paradoxne však, aj keď na prvý pohľad všetko ide pomaly, reálne, hlboké zmeny môžu prísť veľmi rýchlo. Treba ešte poznamenať, že v akejkoľvek skupine majú študenti rôzne vývojové predpoklady. Niektorí veľmi rýchlo napredujú a iným to môže trvať celý život. Niektorí ľudia sa rodia s tým, že im sila ľahšie preniká na povrch tela. Ale takéto telo sa vytvára už pred narodením, čo platí rovnako na celom svete, nielen v Číne.

Otázka: Aké energie sa používajú vo vnútorných štýloch a aký je rozdiel medzi ich vplyvmi?
Odpoveď: Najprv je to energia z prírody – stromov, skál, morí-vôbec energia Zeme. Okrem toho energia Vesmíru. Ich podstata je však jedna. Energia je totiž len jedna. Vo vnútorných štýloch pracujeme s čchi. Začiatočníci nerozlišujú s akými energiami pracujú. Ale na pokročilých úrovniach sa používa energia Zeme alebo energia Vesmíru, závisí od cieľa praxe. Už v starých obdobiach mali Majstri v Číne špeciálny tréningový systém na prijímanie energie z prírody a z kozmu, študovali špeciálne techniky otvárania kanálov a techniky odovzdávania energie. Niektoré kanály sa otvárajú prirodzene a niektoré potrebujú tréning. Samozrejme, že všetci, kým žijeme, máme aj spontánne otvorené určité kanály, lebo inak by sme zomreli.

Otázka: Vo vnútorných štýloch sa často používa termín „negatívna čchi“. Aká je to energia?
Odpoveď: Principiálne vo Vesmíre neexistuje zlá alebo dobrá čchi. Ale o vzťahu k organizmu človeka, určité druhy energie môžu byť negatívnymi. „Negatívna čchi“ sa môže kondenzovať v organizme ako výsledok vonkajších alebo vnútorných vplyvov. Okrem toho reakcia jednotlivcov na tú alebo inú energiu môže byť rôzna. Napríklad pre jedného je energia chladu príjemná a druhému spôsobí ochorenie. Ale najviac „zlú čchi“ produkuje človek sám v sebe. Nesprávne myslenie a nesprávne emócie produkujú také množstvo negatívnej čchi, že môže veľmi rýchlo zostarnúť a zomrieť. Obyčajne ľudia nemajú schopnosti si tieto veci všímať, ale u dobrého učiteľa čchi-kungu sa môžu oslobodiť od „zlej čchi“ a začať chápať veci v širších súvislostiach. Okrem toho ľudia, ktorí sa zaoberajú čchi-kugom, veľmi rýchlo začínajú chápať, že také kvality povahy ako závisť, agresivita, pýcha, žiarlivosť sú nielen amorálnymi, ale aj nebezpečnými pre zdravie.

Otázka: Môže aj Majster ochorieť, cítiť sa unavený?
Odpoveď: Áno, samozrejme,je človek a môže ochorieť. Napríklad, keď zje zlé jedlo. Ale na rozdiel od obyčajných ľudí, má schopnosť veľmi rýchlo sa zharmonizovať a dostať do svojho optimálu. Aj unavený býva. Nie však pri vlastnom cvičení. Po učení a po odovzdávaní svojej energie sa musí opäť zharmonizovať.

Otázka: Aký je rozdiel medzi Tai-či-čuanom a čchi-kungom?
Odpoveď: Tai-či-čuan je rozvinutý typ čchi-kungu. Tai-či-čuan vychádza zo starých taoistických tradícií, ale na rozdiel od čchi-kungu, ktorý je postavený na princípe prúdenia a točenia čchi, v Tai-či-čuane sa tento princíp využíva najmä na bojové umenie. Jedni sa učia Tai-či-čuan kvôli bojovým umeniam – to je základná úroveň a druhí preto, aby dosiahli duchovnú úroveň – to je vyššia motivácia.

Otázka: Musí si dať študent čchi-kungu alebo Tai-či-čuanu na niečo zvlásť pozor?
Odpoveď: Áno. Na správne a presné cvičenie. Je nutné hovoriť o chybách. Niektoré chyby nie sú také dôležité a nemajú na rozvoj tela a ducha vážny dopad. Sú isté typy chýb, ktoré každý z nás má, ale postupne cvičením ich vylepšuje a odstraňuje. Avšak tie, na ktoré Majster sústavne upozorňuje, to sú tie vážne chyby, ktoré, ak ich nezvládneme, môžeme mať problémy. A preto pri tréningoch stále upozorňuje na rovnaké chyby, aby sa študentom vryli do pamäti, a aby sa sútredili na ich odstránenie.

Otázka: V poslednom čase vychádza veľa kníh, ktoré podrobne popisujú ako cvičiť čchi-kung. Čo si myslíte o cvičení podľa knižných návodov?
Odpoveď: Je lepšie neštudovať z kníh.Iné aktivity áno, ale čchi-kung nie. Knihy sú výbornou doplňujúcou pomôckou, ale len pre tých, ktorí už majú za sebou tréning u svojho učiteľa. Z knihy si totiž môžete zobrať len čiastočnú informáciu. Knihy nikdy neobsahujú kompletné informácie. O najdôležitejších veciach sa v knihách nepíše, človek si ich musí nájsť sám. Ak už viacero rokov študoval čchi-kung, môže používať aj knihy. Napríklad ak sa študent učí u svojho učiteľa, a ten napíše knihu, je to pre neho veľmi užitočná pomôcka, lebo v nej môže nájsť zaujímavé informácie, a tak si overiť, čo od učiteľa dostal. Fyzickú formu cvičení je možné sa naučiť aj z knihy, ale ak ide o veci vnútorné – to sa z kníh nikdy naučiť nedá. Na to, aby človek niečo vedel, spoznal, pochopil, musí tvrdo pracovať, a nie je možné nájsť to jednoducho a rýchlo.

Otázka: Môžu sa študenti zaoberať rôznymi duchovnými praxami vo viacerých školách pod vedením rôznych Majstrov?
Odpoveď: Je to veľmi ťažká otázka. V podstate môžu. Ale treba zistiť či proti sebe nebojujú, a či ich základné princípy nie sú v protiklade. Najlepšie je, zistiť si ich vzájomné názory na seba. Dobré je opýtať sa priamo. Keď odpoveď nie je jasná, treba si všímať ich prácu so žiakmi. Ak sa učiťeľ snaží upozorňovať na chyby, na jemnosti a vedie svojich študentov pomaly a do hĺbky, a druhý sa snaží ísť veľmi rýchlo a ignoruje drobnosti, tam je rozpor. Ozajstný Majster urobí všetko preto, aby žiak dosiahol maximum čoho je schopný. Keď ste sa rozhodli seriózne zmeniť školu, treba si dať aspoň jeden mesiac prestávku. To závisí od dosiahnutého stupňa výsledkov. Ale naozaj, prvoradou podmienkou pre úspešný vývoj, je otvorené srdce pre svojho učiteľa.

Stretnutie s Majstrom (rozhovor so shifu Dai Chaom – N.Jadryšniková, časopis Orientácia-1999)

Na pozvanie Školy čchi-kungu a tradičných bojových umení a Slovenskej federácie wu-shu navštívil bratislavských a banskobystrických žiakov školy Sifu DAJ ČCHAO, učiteľ čínskych bojových umení BaguaMeihua a Tai či čchuan , nositeľ rodovej tradície a čestný predseda SFW.

Stretnutie s učiteľom je vždy novou etapou života školy, novými perspektívami rozvoja cvičencov.

Tí, ktorí očakávali, že uvidia vencami ozdobeného starca v mníšskom rúchu alebo človeka so stopami dlhého pustovníckeho života, boli hlboko sklamaní. Na pohľad je veľmi tažké odhaliť v ňom človeka, ktorý sa dotkol tajomstiev čínskych taoistov, a ktorý pokračuje v tejto veľmi starej tradícii.

Má 35 rokov. Ukončil elektrotechnickú fakultu Vysokej školy technickej v Pekingu. V súčasnosti žije v pätnásťmiliónovej Moskve. Vedie Centrum výskumov čínskej tradície. Udržiava živé kontakty s vedúcimi sinológmi a známymi odborníkmi v oblasti čínskych bojových umení. Pokračuje v učení u svojich čínskych učitelov.

K svojej práci a svojmu predurčeniu má vážny vzťah, a nepripúšta profanáciu tohto umenia, ktoré sa naučil a ktoré starostlivo, usilovne a opatrne odovzdáva svojim žiakom. Čínania veria v osud a myslia si, že sa nikto náhodou nenarodí učíiteľom. Na dosiahnutie majstrovstva obyčajne nestačí jeden život, jedna inkarnácia. Ako sa v Oriente predpokladá, človek sa obyčajne rodí v podmienkach, kde sa môže v plnej miere roztvoriť a prelbit predtým získané majstrovstvo.

Daj Čchao patrí k rodine so starými tradíciami bojových umení. Jeho starý otec bol jedným zo známych hrdinov vojny s Japonskom. Otec a celá rodina sa vážne učili bojové umenia. Ako šesťročný už študoval čchi-kungy u taoistických majstrov. Ďalej mal unikátnu možnost študovať bojové umenia u predstaviteľov legendárnych generácií.

Jeho vizitkou je samotný fakt, že jeho rodina pochádza z hôr Udan, svojráznej čínskej mekky prarodičov vnútornej taoistickej alchýmie, ktorej skutočné a hlboké tajomstvá sa doteraz neodkrývajú. Sú to tajomstvá, ktoré vedú k dlhovekosti, „nesmrteľnosti“ alebo k vyššiemu duchovnému osvieteniu.

O veľkom záujme o jeho osobu svedčia akcie, ktoré navštevuje množstvo ľudí. Sú to rôzne stretnutia, konzultácie, semináre.

Pre mnohých vážnych žiakov školy tejto tradície, bol jeho pobyt v Bratislave unikátnou možnostou uvedomiť si hĺbku a perspektívy ich osobného rozvoja. Pre tých, ktorí nemali možnosť stretnúť sa so si fu Daj Čchaom, ponúkame krátky výber z informácií, ktoré odzneli na besedách a diskusiách s ním.

Otázka: Povedzte, prosím, do akej miery sú čchi-kung a bojové umenie schopné zmeniť zdravie človeka. Sú možné reálne a radikálne zmeny?
Odpoveď: Keď sa hovorí o človeku a vplyve vnútorných praktík, je treba hneď zdôrazniť, že aspekt zdravia je iba velmi malá časť toho, čo potenciálne môže človeku dať čchi-kung alebo praktiky bojových umení. Najdôležitejšie praktiky vždy boli nasmerované na zmenu globálnejších štruktúr v samotnom človeku, a zmeny na zlepšenie zdravotného stavu boli len počiatočnou etapou na tejto ceste, ktorú každý žiak musel prejst.

Otázka: V súčasnosti sa vo svete veľmi rozšírila reiki. Podľa niektorých názorov sa reiki trochu ponáša na čchi-kung. Aký je váš názor na prax reiki? Vidíte nejakú podobnosť s čchi-kungom?
Odpoveď: Áno, principiálne reiki je blízka čchi-kungu. Avšak v tejraších časoch mnohí ľudia, ktorí aktívne praktikujú reiki, pociťujú určitú stagnáciu. Mnohí cítia, že za reiki stoja oveľa hlbšie aspekty praktík. V skutočnosti prax reiki, ktorá prišla na západ v podobe, ktorú poznáte, je iba malou časťou širokého a hlbokého učenia.

Je známe, že prakticky celý duchovný potenciál Japonska, odkiaľ má svoje korene reiki, bol prevzatý z čínskej tradície. Avšak nie vždy sa tradícia odovzdáva v plnej hĺbke. Asimilácia praktík v Európe ešte viac zmenila ich hĺbku, častejšie smerom k ochudobneniu a stieraniu pôvodných základov. Preto v európskych školách vznikajú problémy neukončenosti a neúplnosti, určitej jednostrannosti praktík. V Číne pôvodná tradícia – pramatka reiki – má názov „lin ci ši“, čo v preklade znamená „clovek, ktorý vie transformovat energie cez seba“. Majstri, ktorí úplne ovládli toto umenie, veľmi dlho študovali na rôznych stupnoch poznania a tieto znalosti sa aj teraz utajujú pred nezasvätenými.

Mnohí japonskí majstri reiki prichádzajú do Číny, aby študovali „lin ci ši“. Niektorí z nich dosahujú dobré výsledky. Ale úplná tradícia „lin ci ši“ zostáva zatvorená, dokonca aj pred japonskými majstrami reiki. pozn.: O „lin ci ši“ sa budeme rozprávat v ďalších našich článkoch.

Otázka: Sifu , v meditáciách a čchi-kungoch často používame zvláštne pozície rúk a prstov / v indickej tradícii – mudry /. V poslednom čase sa zvyšuje záujem o liečebné aspekty polôh rúk. Nemohli by ste odporuciť nejaké jednoduché efektívne gesto na to, aby ho mohli používat aj nepripravení čitatelia?
Odpoveď: Všetko, čo si môžete prečítať v knihách, je len primitívna časť toho, čo je založené v podstate gesta. Vedomosti o gestách sú takisto tajomstvom. Samozrejme, väcšinu giest môžete nájsť na sochách a zobrazeniach Budhu a iných svätých. Mnohí sa pokúšajú nájsť vysvetlenie pre viaceré gestá. Ale v skutočnosti je to oveľa zložitejšie. Každé gesto je anténou alebo klúčom pre určité energetické štruktúry. Napríklad klasické taoistické gesto, ktoré používame v celom rade meditácií, je v podstate spojujúcim článkom medzi generáciami. Pomocou neho sa adept môže „spojiť“ s majstrami predchádzajúcich pokolení a dostať potrebné odpovede alebo dodatočné informácie z tej línie, ktoré praktizuje. Podobné spojenie funguje aj v línii učiteľ-žiaci. Napríklad, učiťeľ pomocou gesta môže stále udržiavat duchovný a informacný kontakt so svojím žiakom, odovzdávat a korigovat tie znalosti, ktoré v danej chvíli žiak potrebuje.

Otázka: Toto gesto „funguje“ iba v taoistickej tradícii alebo ho môžu používať aj stúpenci iných učení?
Odpoveď: Môžu ho používať aj budhisti, aj kresťania. Dôležité je vedieť AKO správne používať tento kľúč. Na obrazoch Ježiša Krista, kresťanských svätých, môžete objaviť rôzne gestá. To dokazuje, že táto prax vychádza za rámec akéhokoľvek konkrétneho učenia.

Otázka: To znamená, že napríklad človek, ktorý nie je kresťanom, by sa mohol dostat do kontaktu s kresťanskými svätými?
Odpoveď: Áno, ak používame gesto a máme potrebné vedomosti, môžeme „vojsť“ do kresťanského duchovného sveta a do druhých duchovných svetov. Principiálne človek môže dostať informácie, ktoré sa netýkajú iba konkrétnych praktík a duchovnej cesty, ale môže dostať pomoc aj v obyčajnom reálnom živote, ak to pravdaže bude zodpovedať vyšším zákonom.

Čomu sa venujeme ( preklad zo stránok Centra boj. umení sifu Daj Čchaa v Moskve)

V Číne býva duchovný a fyzický život už tradične neoddeliteľne spojený. Aj tie najbežnejšie praktické činnosť sa vykonávajú tak, akoby od nich nebolo nič očakávané. A súčastne tie najabstraktnejšie ako napríklad kreslenie čínskych znakov mokrým štetcom do piesku dávajú zjavne celkom konkrétny výsledok. Už iná vec je, čo možno chápať ako výsledok. Asi najvýraznejšie sa tento základný princíp čínskeho pohľadu na svet prejavuje v tradičnom umení, konkrétne vo wu šu.

Vnútorné a vonkajšie štýly

Majster Daj Čchao prišiel do Ruska v roku 1991. Tu založil Centrum v ktorom je možné sa venovať bojovým umeniam, no aj oboznámiť sa s čínskou kultúrou všeobecne. Daj Čchao je odborníkom na takzvané vnútorné štýly wu šu.

V súčasnosti je zvykom deliť štýly wu šu na dve skupiny, vnútorné a vonkajšie. Zjednodušene je možné ich popísať tak že, vonkajšie štýly od začiatku rozvíjajú fyzickú silu človeka, rýchlosť a prudkosť využívajúc takzvané tvrdé metódy tréningu. Vnútorné školy idú mäkšou cestou, ktorá je prirodzenejšia, dostupná väčšiemu okruhu záujemcov. Rozvoj techniky vo vnútorných školách je neoddeliteľne spojený s rozvojom vedomia. V skutočnosti však v žiadnom z týchto smerov nie je možné dosiahnuť vysokú úroveň bez náročnej vnútornej práce. Je tu však rozdiel v metódach tréningu.

Výuka vnútorných štýlov je na prvej etape dostupnejšia, nie je tu nutná špeciálna fyzická príprava, môžu sa im venovať aj ľudia starší, alebo s oslabeným zdravím.

Treba dodať, že vonkajšie štýly vychádzajú väčšinou z čchan-budhizmu (najtypickejším príkladom je Šaolinský kláštor). Vnútorné štýly inklinujú skôr k taoismu. Ich vznik a vývoj je často spojený taoistickými kláštormi v horách Wu dan. Avšak ako hovoria majstri: náboženstvo a wu šu sú dve rôzne veci a nemožno si ich pliesť.

Vo vnútorných štýloch sa človek usiluje o dosiahnutie maximálneho uvolnenia tela a slobodného vedomia. No z tejto uvoľnenosti a slobody vyrastá obrovská sila. Na ilustráciu aký je rozdiel v pôsobení sily vo vonkajších a vnútorných štýloch, majster Daj Čchao udáva príklad. Pri údere na kameňi sa tento v prvom prípade rozbije, a v druhom rozsype na prach.

Vonkajšie štýly vyzerajú fyzicky aktívnejšie, vo vnútorných však rozvoj tela nieje o nič menší, nakoľko sa už od začiatku rozvíja hlavne jeho základ, kosti, vnútorné orgány a čchi. Ich hlavná myšlienka by sa dala formulovať, ako maximálne efektívne využitie hoci aj minimálnych možností.

Nie je náhodou, že o schopnostiach majstrov týchto štýlov kolujú legendy. Znalosť ktoréhokoľvek z vnútorných štýlov na dostatočne vysokej úrovni, umožňuje človeku okamžite a adekvátne reagovať na akúkoľvek zmenu vo svojom okolí.

Jedným z ich dôležitých účinkov je tiež výrazný zdravotný efekt a to jednak ozdravujúci ako aj preventívny. V Číne, a v súčasnosti už aj na západe, lekári často odporúčajú svojím pacientom venovať sa niektorému z vnútorných štýlov a to ako doplnok pri liečení rozličných problémov.

Tradične medzi najznámejšie z vnútorných štýlov radíme Tchaj ti čuan (päsť veľkého vrcholu), Sin i čuan (päsť zameranej vôle) a Pa kua čang (dlaň ôsmich trigramov). V škole majstra Daj Čchaa sa vyučujú štýly Tchaj ti čuan, Pa kua čang, Mej chua čuan ako aj čci kung („dychová gymnastika“ ).

Tchaj ti čuan

Tento štýl si získal obrovskú popularitu a to nie len v Číne, kde sa mu v tej či onej miere venujú milióny ľudí, ale aj na západe – a to najme vďaka svojím unikátnym zdravotným účinkom.

V posledných desaťročiach sa vo svete dosť rozšíril názor, že Tchaj ti čuan už stratil svoj bojový obsah. Tento názor vzniká hlavne v dôsledku určitej profanácie wu šu, súvisiacej s tým, že ho vyučujú často nedostatočne pripravení ľudia, respektíve prispôsobujúc sa netrpezlivému charakteru ľudí zo západu nedodržiavajú tradičnú metodiku výuky.

Namiesto tradičnej myšlienky: Človek by mal dostať to, čo potrebuje , je na západe preferované heslo: Človek musí dostať to čo chce. To má za následok, že dostane to čo chce, a v podstate nedostane nič.

Ak hovoríme o efektívnosti wu šu, nesmieme zabúdať, že ide o umenie. Vo wu šu sa prirodzenosť dosahuje cez vonkajšiu neprirodzenosť a prekonávanie ťažkostí. Avšak keď človek túto etapu prekoná, vráti sa mu skutočná pôvodná ľahkosť sila a rýchlosť. No ak sa od začiatku snaží o „prirodzenosť“, presnejšie povedané to čo mu pripadá správne vo svetle jeho doterajších nesprávnych návykov, nedosiahne výsledku, nech by sa o to snažil akokoľvek dlho.

Dosiahnutie stavu pôvodnej prirodzenosti v Tchaj ti čuane vyžaduje veľmi dôsledný tréningový proces a maximálnu koncentráciu. Skutočne ovládať bojovú stránku Tchaj ti nie je jednoduché a je tu okrem iného nutné vysoko rozvinuté vedomie, pretože táto je založená na veľmi jemných detailoch. Pričom samotné praktikovanie Tchaj ti čuanu formuje telo i vedomie správnym spôsobom.

Keď Tchaj ti čuan odkryje cvičencovi svoj bojový význam, vidí že je ho ťažko porovnávať s akýmkoľvek iným štýlom. Pohyby toho kto ho ovláda na skutočne vysokej úrovni sa stávajú až nepostrehnuteľne rýchlymi.

Samotný systém postupného rozvoja ktorý je jeho základom, krok pokroku mení človeka. On postupne zisťuje že dokáže to, čo ešte včera bolo pre neho nemožné. Najdôležitejšie je neponáhľať sa – kto sa náhli neuspeje.

Tchaj ti umožňuje prispôsobiť zaťaženie stavu cvičenca. Je to štýl v ktorom sa všetci zaoberajú tým istým, no každý podľa svojich možností. Môže sa mu venovať ktokoľvek od výkonnostných športovcov po ženy v domácnosti, od starých ľudí po malé deti.

Vnútorné štýly čínskych bojových umení (voľný preklad z ruského originálu)

V podstate vo všetkých tradičných čínskych bojových umeniach sa pri tréningu v tej ktorej miere využíva čchi kung, preto striktné rozdelenie na vonkajšie a vnútorné, by bolo veľmi obtiažné.
Tieto štýly sa navyše z veľkej miery predávali z generácie na generáciu tajne, a len v posledných 100 rokoch sa začali odkrývať širšej verejnosti, nehovoriac o tom, že aj v súčastnosti, je množstvo štýlov “zatvorených”.
Preto mnoho ľudí, vrátane adeptov bojových umení, proste nemá dostatok informácii, aby mohli posúdiť charakter niektorých štýlov. Z týchto dôvodou bývajú štyri najznámejšie štýly, v ktorých je rozvoju čchi venovaná maximálna pozornosť, nazývané vnútornými.

Sú to Tchaj ti čchuan, Pa kua čang, Sin i čuan a Lu che pafa.

Kým si začneme rozprávat o rozdieloch medzi nimi, treba povedať, čo majú spoločné: V prvom rade si kladú za cieľ úpravu cirkulácie čchi, a jej pozdvihnutie na vyššiu energetickú úroveň, zdôrazňujú nevyhnutnosť miernej a pokojnej mysle, a nakoniec, všetky tieto štýly majú tiež výrazný ozdravujúci efekt.

Tchaj ti čuan

a. Aby čchi slobodne a volne prúdila, telo musí byť uvolnené od kože až po vnútorné orgány a kostnú dreň, a aby bolo možné správne viesť čchi do ľubovolnej časti tela musia byť pohyby mäkké ako u dieťaťa.

b. Sila využívaná v Tchaj ti na útok, je podobná biču, to znamená, že ak je telo mäkké je táto energia silná a prenikavá.

c. Stratégia boja je skôr obranná než útočná, pritom obrana je často súčastne prípravou na útok. Preto je pri tréningu kladený dôraz na ústup, neutralizáciu, prilepenie a klesanie, a okrúhlosť pohybov, čomu napomáha aj špecialny nácvik – tuj šou.

d. Stratégia a technika Tchaj ti, poukazuje na to, že toto bojové umenie sa zameriava na boj na krátku a strednú vzdialenosť, a na ňu su tiež vyrátané, v podstate všetky kopy v zostavách.

Sin i čuan

a. Aby čchi mohla volne slobodne prúdiť v tele, telo musí byť prirodzené a cítiť sa pohodlne. Ako v obranných tak i v útočných pohyboch, telo zo začiatku ostáva mäkkým, čo umožňuje viesť čchi až do končatín.. Pri dopade úderu sa na okamih napne, aby sa mohla prejaviť sila.

b. Sila v Sin i je ako vŕbový prút, mäkká na začiatku a tvrdá na konci. Môžme ju tiež prirovnať k výstrelu z pušky.

c. Stratégia boja je skôr útočná než obranná, na obranu sa väčšinou používa útočný pohyb. Aj keď sú využívajú aj techniky ako ústup neutralizácia, prilepenie a klesanie, v?čšinou sa využíva ofenzívny zámer a utočné pohyby. Na udržanie silového momentu, sa boj vedie z priameho pohybu vpred a vzad, vytáčanie a pohyby do strán sa využívajú v menšiej miere.

d. Vďaka použitej stratégii a technike, Sin i môže byť veľmi efektívne na krátku vzdialenosť. Kopy sa využívajú tiež, avšak v podstate všetky smerujú niže pása.

Pa kua čang

a. Pohyby v Pa kua sú mäkšie ako v Sin i, no nie až tak ako v Tchaj ti. Pozornosť pri tréningu je venovaná najmä vnútornej čchi.

b. Stratégia boja kladie dôraz na kruhové pohyby, a po kruhovej dráhe sa vykonávajú nie len kroky, ale aj techniky. Aj keď sa využíva mnoho technik ako ústup, neutralizácia, prilepenie a klesanie, sú väčšinou upravené tak, aby ich bolo možné koordinovať s kruhovymi pohybmi.

c. Útoku i obrane je venovaná rovnaká pozornosť. Ako prvé sa zväčša využívajú kruhové obranné pohyby, a za nimi nasledujú útočné pohyby, vykonávané taktiež po kruhovej dráhe, cieľom ktorých je zvaliť protivníka z nôh.

d. V ďaka takejto strategii a technike, je Pa kua účinné na všetky tri vzdialenosti boja. Chôdza po kruhu sa používa v koordinácii s rôznymi technikami, vysoké kopy sú zriedkavé. Využívajú sa najmä nízke kopy a pevný, rýchly krok.

Lu che pafa

a. Je spojením stratégií a techník všetkých predchádzajúcich štýlov. Mäkkosť je ukrytá v tvrdosti a ťvrdosť v mäkkosti.

b. Stratégia je založená na priamych pohyboch vpred a vzad, ako aj na kruhových pohyboch, a je vyrátaná na všetky vzdialenosti boja, aj keď vysoké kopy sa tu príliš často nevyskytujú.

c. Lu che pafa sa väčšinou venujú ľudia ktorí už ovládajú predchádzajúce štýly, pretože môžu ľahšie pochopiť všetky tri zložky tohto syntetického bojového umenia, a efektívne využívať jeho techniky.

Pojednanie o Tchaj ti čuane – Čang San-feng ( preklad )

Pri pohybe je každá časť tela je ľahká a pohyblivá, a všetky sú spolu spojené.

Čchi je plná a vybudenáŠeň je vnútorne zadržiavaný.

Žiadna časť tela nie je nesprávna, žiadna nie je nedostatočná ani prebytočná, žiadna nie je odpojená.

Koreň je v chodidlách, ting sa vytvára v nohách, riari pásom a prejavuje v prstoch.Z chodidiel cez nohy do pásu je čchi celistvá a zjednotená.

Pri pohybe vpred a vzad využij príležitosť a získaj výhodnejšiu pozíciu.

Ak v tom zlyháš, myseľ bude rozptýlená a telo zmätené. Sústreď sa na pás a na nohy.

Hore a dolu, dopredu a dozadu, vpravo a vľavo, všetko je rovnaké.

Ak je vrchol, je koreň, ak je predok, je zadok, ak je vľavo, je vpravo.

Ak I chce ísť hore, vezmi v úvahu spodok. Ak chceš vychýliť a poraziť súpera, zruš jeho koreň. Rýchlo a bezpečne zvíťazíš.

Plné a prázdne je zreteľne rozlišované. Každá časť má podstatný i nepodstatný aspekt. Telo je celistvé, klby spojené bez prerušenia.

Čo je Dlhá zostava?

Dlhá ako rieka, široká ako oceán, neprestajne sa zmietajúci.

Čo je Trinásť pozícii?

Pcheng, Lu, Ti, An, Cchaj, Lie, Čou a Kchao – je osem trigramov.

Tin-pu, Tchuej-pu, Cuo-ku, Jou pchan a Čung ting – je päť prvkov.

Odvrátenie, Odvalenie vzad, Tlačenie a Strčenie – sú Čchien, Kchun, Kchan a Li – štyri hlavné strany.

Trhnutie, Roztiahnutie, Úder lakťom a Úder ramenom – sú Sun, Čeň, Tuej a Ken – štyri rohy.

Vpred, Vzad, Pravý streh, Ľavý pohľad a Rovnováha stredu – sú Ti, Mu, Šuej, Chuo a Tchu.

Všetky spolu sú trinásť pozícií.

Čchi kungy v škole majstra Daj-čchaa (N. Jadryšniková, v časopise Čchi-kung a život – 2002)

Koncepcia a princípy

Čchi-kungy, ktoré odovzdáva majster Dai Čchao, patria k taoistickému smeru s vplyvom „mäkkej“ Wudanskej školy. Sifu Dai Čchao je na jednej strane majster bojových umení a na druhej – ochranca tradičného taoistického mysticizmu. To sa odzrkadľuje v harmonickej koncepcii jeho systému Čchi-kungov. Stupne vyspelosti súvisia s tým, ako študenti ovládajú konkrétne vlastnosti energie, ktoré napomáhajú zvýšeniu sily samotného fyzického tela, životnej sily, naplneniu a rozvoju energetického tela, kontrole a ovládaniu vedomia a pestovaniu Ducha.

Cesta k jemnosti – cesta k sile

Vyučovanie sa začína z prepracovania schopnosti uvoľniť sa, jemnosti, plynulosti, okrúhlosti. Prvotne dané princípy sa realizujú na úrovni tela, v pohybe.

Ide o to, že v súčasnej dobe sa ľudský organizmus orientuje na dynamický spôsob existencie, ktorý je plný zmien. Sociálny život si vyžaduje od človeka udržanie určitého psychologického a duševného tonusu, čo sa odrzrkadľuje v spôsobe ako sa človek prejavuje prostredníctvom svojho tela. Taoisti hovoria, že prevaha dynamiky, „yangovej“ energie spaľuje organizmus, vedie k jeho predčasnému starnutiu, zoslabnutiu, výskytu ochorení. Naproti tomu „jinová“ energia je energiou vnútorného ticha a harmónie, mladosti. Avšak „yangový“ životný štýl je len reakcia na požiadavky spoločenského života. Príroda, Tao, Vesmír existujú v harmónii Jin a Yang v prúde mäkkého, plynulého, uvoľneného pohybu, kde panuje kruh, špirála. Práve túto stránku prijal Wudanský štýl a stala sa jeho najzákladnejšou súčasťou, vyjadrujúcou filozofiu Tao, ktorá je zameraná na telo človeka a jeho pohyb. Čo získavame pri rozvíjaní uvoľnenosti, jemnosti, plynulosti a okrúhlosti? Učíme telo novej forme harmónie, ktorá zodpovedá harmónii vesmíru, vlastne , vraciame ho k „pôvodnému“.

Jemnosť a uvoľnenosť však neznamenajú malátnosť a nekontrolovanosť pohybov. Vnútorná kontrola každého centimetra pohybu, nepretržitá práca vedomia pridávajú pohybu ideálnu presnosť a plnosť. Ako hovorili mudrci, „buď takým pomalým a jemným, aby ťa nikto nedobehol“. Sila dokáže zrodiť silu, avšak múdro využitá jemnosť dokáže vytvoriť trojnásobnú silu. Cesta k jemnosti – to je cesta k sile. V tom sa odráža jeden z paradoxov a zároveň jedno z tajomstiev taoistického pohľadu na svet ako dôsledku hlbokého výskumu princípov existencie Zeme a Neba.

Telo – základ našej bytosti, jej „pozemská“, „pôvodná“ stránka. Uvoľnené, jemné pohyby umožňujú energii vstúpiť do nášho tela a zostať jeho neoddeliteľnou súčasťou. Pri vypracovávaní a rozvoji tela rozvíjame emócie aj myslenie. Myslenie súčasného človeka je tiež „yangové“, „ povrchové“, na úrovni logickej štruktúry. Vnútorné praktiky rozvíjajú úplne iný spôsob myslenia zameraný na podstatu.

Keď vypracúvame a rozvíjame svoje myslenie, zároveň vypracúvame a rozvíjame svojho Ducha. Práve na tomto je zoložená dôkladná skutočná práca s dôležitejšími vlastnosťami energie.

Sila.

Nasledujúca etapa práce – to je chápanie energie ako Sily, schopnosť túto Silu prijímať, rozdeľovať a nasmerovať. Dôkazom dôležitosi tohto pochopenia je to, že získanie sily prostredníctvom vnútorných praktík je jedným z vážnych cieľov adeptov. V koncepcii taoistických majstrov má Sila široké spektrum významov. Na označenie abstraktnejšieho chápania sa používa termín Veľká sila. Splynutie s Veľkou silou je analógia splynutia s Tao. Pripomenieme čitateľom, že klasické dielo taoizmu sa nazýva Pieseň o Ceste a Sile (Lao C). Existuje princíp: „Sila prichádza k sile“. Preto je práca s Veľkou silou aktuálna v etape, keď je nahromadená vnútorná sila. Tomu napomáhajú z jednej strany praktiky využitia síl v bojových umeniach a z druhej strany praktiky transformácie s Čchi-kung síl prírody a vesmíru (viď nižšie).

V pokročilejších etapách sa pred študentmi odhaľujú aspekty energie ako Informácie a Vedomosti (viď nižšie).

Systém Čchi-kungov

Čchi-kungy školy majstra Dai Čchao majú charakter svojráznej pyramídy. Jej základy tvoria energetické praktiky, ktoré si získali popularitu a rozšírili sa v Číne a v Európe, a patria ku klasike „vnútornej práce“. Ide o Dzan-Dzuan, Pa tuan ting („8 kusov brokátu“) , praktiky Taojin.

Na ďalšom stupni sa nachádzajú menej rozšírené Čchi-kungy, ktoré praktizujú len jednotlivé školy. Je to Tantien-Čchi-kung, ktorý sa špecializuje na preciťovanie a upevnenie Tantienu, jeho naplnenie a ďalšie využitie zdrojov, ktoré sa v ňom nahromadili. Na upevnenie zdravia a zvýšenie vitality tela Majster odporúča tiež praktiku harmonizácie vnútornej energie pod názvom Deväťnásobný život. Jej základ tvorí energetická masáž, ktorá účinne pôsobí na prácu energetických meridiánov a aktivizuje vzájomné pôsobenie stredného a spodného Tantienu. Svojráznou vstupnou bránou taoistického spôsobu prijímania sveta, chápania Veľkého Predelu je z hľadiska formy a obsahu aristokratický Čchi-kung „18 foriem Veľkého Predelu“ (Tchaj-Ťi-Čchi-kung), ktorý v zhustenej forme obsahuje všetky princípy a zákony umenia Tchaj-Ťi-Čchuän.

Keď študenti dosiahnu ďalší stupeň majstrovstva, ovládajú exkluzívne Čchi-kungy Školy Sifu Dai Čchaa. „Prirodzený Čchi-kung“ (Čchi-kung Bieleho bociana) je jedným z najgracióznejších a zároveň najsilnejších taoistických Čchi-kungov. Bocian, tento nádherný, hrdý, elegantný a slobodný vták, je pre stúpencov Taoizmu symbolom dlhého života. Jeho napodobňovaním, prevzatím jeho spôsobov a ducha „splývate“ s ním, preberáte jeho neopakovateľné vlastnosti a energiu. Čchi-kung Bieleho bociana je vybudovaný na princípoch Pagua. Jeho vnútorný základ tvorí práca s energiou Zeme a energiou prírody.

Unikátny je aj Wuji- Čchi-kung, Čchi-kung Prázdnoty, v ktorom sú zakódované základy teórie a praxe tajného štýlu bojových umení Wuji- Čchuän ako aj princípy Veľkej prázdnoty, ktorá spolu s Tao a Veľkým Predelom tvorí toaoistický alchymický trojuholník.

Vrcholom pyramídy a svojráznou bránou, vedúcou k pochopeniu cesty Tao, je Čchi-kung „Lotos“ („Tao- Čchi-kung“).

Lotos
Samotný Majster ho nazýva briliantom medzi Čchi-kungami.

Majster Dai Čchao ho prevzal od svojho učiteľa, taoistického mnícha, ktorý bol v ranných etapách duchovnej cesty stúpencom tibetského budhizmu a mnohé techniky prevzal od tibetského lámu. Jeho svetské meno upadlo do zabudnutia a je známy pod duchovným taoistickým menom I Čchin.

Dnes je už ťažko odpovedať na otázku, ku ktorému zo smerov – budhistickému či taoistickému – patria jednotlivé praktiky, ktoré sú dôsledne spojené do jednej reťaze. Principiálne to nie je dôležité, lebo, ako tvrdí Majster, na vyšších etapách duchovného rozvoja osobnosti sa rozdiely medzi dvoma danými systémami stierajú.

Predpokladaná doba jeho vzniku je obdobie prenikania budhistických ideí do čínskeho kultúrneho, náboženského a mystického prostredia. Obdobie, keď stúpenci taoistickej tradície, s jej pragmatickým vzťahom k telu a s kultom dlhovekosti, odhalili pre seba nový svet najvyššej Jasnosti, kult Budhu a Božského lotosu. Práve vtedy, dokonalí vo svojom predsavzatí skúmať svet, alchymysti preberali od budhizmu to najlepšie, čo mohli využiť vo svojom vytrvalom napredovaní. A tak sa stalo, že idea Cesty Tao bola pretkaná nitkami Cesty Budhu. Najvyššie praktiky dvoch najsilnejších východných systémov sa spojili do jedného celku.

Taoistickí majstri rozpracovali kompaktnú postupnosť kľúčových techník vnútornej alchýmie pre ich pohodlné odovzdávnie z generácie na generáciu. V Číne tento Čchi-kung patrí k jedným z najvyšších z hľadiska duchovného obsahu.

Základný cieľ – práca na rozvoji Ducha

Podľa taoistov je nevyhnutné, aby fyzické telo bolo zdravé a spokojné, vtedy aj Duch môže byť silný. Aby bolo možné pestovať Ducha, je potrebné ukľudniť srdce, nájsť v ňom lásku. Ten, kto kráča po ceste Tao, mal by byť múdry a pokojný. Tieto myšlienky sú zakódované v Čchi-kungu Lotos. Utíšenie srdca, vyžarovanie lásky, milosrdenstva – toto všetko ako lajtmotív sprevádza postupnosť praktík, odzrkadľujúc dušu samotného Čchi-kungu.

Čchi-kung Lotos je založený na vzájomnej výmene energie medzi telom cvičiaceho a vesmírom. Sú v ňom ukryté princípy a praktiky, ktoré otvárajú kanály intenzívneho prijímania energie. Ako hovorí samotný Majster, „cvičiaci umožňuje svojej energii smerovať do Neba, a naopak, energie Neba nasmeruje do svojho tela“.

Jedným z najdôležitejších elementov vnútornej alchýmie v Lotose je práca so Silou. Taoistickí majstri sa domnievajú, že pri správnom tréningu, správnom spôsobe myslenia a dodržiavaní jednotlivých etických noriem sa človeku odhalí Sila. Je známe, že budhistickí a taoistickí majstri pracovali s rozličnými druhmi Sily. Jedným z jej najvyšších aspektov je Veľká sila, ktorej smer adepti určujú prostredníctvom laogungov do vrchného Tantienu, pri čom aktivizujú body Pai-chuej. Veľkú silu Taoisti chápu ako duchovnú energiu, potrebnú na získanie nesmrteľnosti.

Ešte jedna vlastnosť Sily sa využíva v Čchi-kungu Lotos – energia sily Ducha. Energia sily Ducha sa tiež využíva na pestovanie a posilnenie vlastného Ducha. Naplnenie tela energiou sily Ducha dáva organizmu človeka neobyčajnú rovnováhu, vypracúva imunitu voči negatívnym vplyvom zvonka, posilňuje vôľu a rozhodnosť.

O týchto dvoch pojmoch sa obvykle medzi praktizujúcimi taoistami nediskutuje, otvorenie kanálov Veľkej sily a Energie Sily Ducha prechádza od učiteľa k žiakovi formou zasväcovania a je považované za najmocnejší spôsob vnútornej transformácie.

Tento Čchi-kung sa špecializuje tiež na otvorenie informačného kanála. Vďaka prístupu ku kozmickej informácii má adept možnosť z „čistého“ zdroja priamo čerpať potrebné údaje o svojom osobnom duchovnom rozvoji. Obvykle túto informáciu počas Čchi-kungu dostáva v zašifrovanej podobe. Dešifrovanie informácie musí prebiehať „v nevyhnutnom čase a v plnej miere“.

Čchi-kung Lotos v rozsiahlej miere používa praktiku s mudrami, zvláštnymi polohami rúk a prstov, zvyčajne používanými pri taoistických a budhistických meditáciách a Čchi-kungoch. Človek môže všetky tieto polohy rúk vidieť na zobrazeniach Budhu a iných východných „nesmrteľných“. V Európe sa možno stretnúť so špekuláciami pokiaľ ide o úlohu mudier, ich pôsobenie na energetické meridiány a pod. Avšak pôvodné vedomosti o mudrach ostávajú doposiaľ zahalené tajomstvom. Mudry pre taoistov – to nie je jednoducho len spôsob dosiahnutia koncentrácie alebo aktivizácie práce určitej skupiny energetických meridiánov. Sú to kľúče na otvorenie energetických, mentálnych a informačných kanálov. Zároveň sú to antény pre príjem vonkajšej energie (Wei čchi).

Jednou z takýchto techník Lotosu je „transmigrácia“ energetického tela. V tejto technike možno zreteľne sledovať vplyv budhistickej teórie a praxe. Podstata spočíva v rozšírení vedomia a raste energetického tela do veľkosti Budhu (alebo Ducha, ako hovoria taoistickí Majstri), oddelení od fyzického tela a splynutí s Budhom v kozmickom priestore. Vstup do kozmu umožňuje adeptovi očistiť sa, dostať sa do budhistického stavu a posilniť svoje energetické telo. V tejto technike je dôležitá ako etapa výstupu energetického tela do kozmu, tak aj jeho „návrat“ a splynutie s fyzickým. Celý proces sa reguluje pomocou správne používaných „kľúčov“.

Učitelia sú spojení

Ďalšou dôležitou stránkou vnútornej alchýmie Lotosu je spojenie s Učiteľmi. Dôkladný a svedomitý výber adeptov a majstrov do najväčších generačných línií čínskych učiteľov vnútorných štýlov skrýva v sebe hlboký zmysel a dôležitý energetický základ. Podľa samotných čínskych majstrov sú všetci učitelia v generačnej línii, žijúci, ale aj tí, čo už zomreli, navzájom spojení energetickým, informačným a duchovným putom. Medzi pokoleniami sa neustále udržuje kontakt, ktorý línii dodáva „životnú silu“ a „spätnú väzbu“. Toto spojenie sa v Lotose realizuje pomocou kľúčov, ktoré adepta naladia na celú líniu alebo konkétneho učiteľa. Pomocou tejto techniky sa uskutočňuje kontakt medzi žiakom a učiteľom. Najaktuálnejšia je vtedy, ak žiak nemá možnosť priameho spojenia a vedenia zo strany učiteľa. Duchovné spojenie mu umožňuje dostávať od učiteľa potrebné odpovede na otázky, ktoré vznikajú v procese rastu. A naopak, učiteľ, keď sa naladí na žiaka, môže kontrolovať jeho vnútorný rozvoj a adekvatnym spôsobom ho korigovať.

Pomocou „kľúčov“ sa môžu adepti na duchovnej úrovni spojiť s inými líniami alebo ich jednotlivými predstaviteľmi kvôli získaniu potrebnej informácie.

Výnimočným aspektom Lotosu je i to, že umožňuje rýchle duchovné spojenie s osobným Duchovným učiteľom.

Tí, čo praktizujú tento Čchi-kung, sa nedostávajú do stavu videnia a cítenia energie Učiteľov okamžite. Avšak s postupujúcou praxou prichádza aj schopnosť diferenciácie prúdov energie a ďalej sa odkrýva pôvodné Duchovné videnie (jasnozrivosť) a vcítenie sa do energetických plánov Vyššej podstaty.

Toto je principiálne tréning úplne inej úrovne než v obyčajných Čchi-kungoch. Pri odovzdávaní Čchi-kungu Učiteľ, ktorý žiaka zasväcuje, mu pomocou svojej sily a energie pomáha spojiť sa s energiou predchádzajúcich majstrov. Výnimočnosť tohoto Čchi-kungu je v tom, že v iných Čchi-kungoch musí kvôli kontaktu s generáciou učiteľov žiak sám venovať čas a obrovské úsilie bez záruky na úspech v dosiahnutie výsledku. V Lotose Majster sám pripája žiaka k línii.

Veľmi častá je otázka, či sa každý žiak dokáže spojiť s danou líniou. Odpoveď je jednoduchá a zároveň zložitá. Uskutočnenie bezprostredného kontaktu zavisí od osudu. Ak chýba karmická predispozícia, učiteľ sa môže len pokúsiť o nadviazanie kontaktu, ale sám kontakt sa uskutočniť nemusí. Okrem toho hlboké, plnohodnotné spojenie s Duchovným učiteľom závisí od toho, či žiak dodržiava všetky etické pravidlá, ako aj od jeho osobných sklonov, snaženia a pracovitosti.

Principiálne je i to, že tento Čchi-kung má v sebe jedno dôležité budhistické pravidlo. Keď sa človek pripojí k Lotosu, sám Budha mu pomáha spojiť sa s Učiteľom. Časom sa zo samotného žiaka stáva Majster alebo Budha. Keď sa stane Budhom, tak ako sám Budha, musí pomôcť iným na ich Duchovnej ceste. Odpoveď na otázku, ako sa môže Budha prejaviť v živote žiaka, je opäť jednoduchá aj zložitá. Človek nepozná Cestu a nemôže poznať Cestu, ktorou ho povedie budhistická Sila. Sila Budhu si sama nájde jedinečné situácie a možnosti doviesť jeho život k tomu, aby sa realizoval v pomoci iným ľuďom.

Ďalším dôležitým momentom je to, že Čchi-kung Lotos umožňuje spojenie nielen s Učiteľmi v priamej generačnej línii, ale aj s inými vyspelými nábožensko-duchovnými školami, s najsilnejšími líniami, existujúcimi v súčasnosti. Správnejšie by bolo hovoriť o konkrétnych duchovných Učiteľoch, vodcoch, ktorí sformovali svoju filozofiu a svetonázorovú koncepciu vzhľadom na existujúci svet. V skutočnosti všetky duchovné a filozofické koncepcie, ako hovoria čínski Majstri, pochádzajú z jedného Zdroja. Naše rodné jazyky môžu byť rôzne, ale hovoriť môžeme o tom istom. Tak sú aj všetci Duchovní Učitelia spojení s Lotosom alebo v Lotose. V súčasnosti prichádzajú ľudia rôznych vierovyznaní, aby sa venovali Čchi-kungu. Pri osvojovaní Lotosu si mnohí kresťansky orientovaní ludia kladú logickú otázku: Ako ostať kresťanom a či existuje možnosť prostredníctvom Lotosu vstúpiť do duchovného sveta kresťanstva. Majster Dai Čchao odpovedá kladne. Ak pri praktizovaní Lotosu rozmýšľaš o Kristovi, vyjadruješ úmysel prísť ku Kristovi, tak je možná realizácia duchovného kontaktu práve s Kristom.

Podľa mňa, práve v tom sa prejavuje duchovná múdrosť Majstrov, ktorí nám zanechali taoistickú praktiku najvyššej úrovne, ktorá do seba pojala taoistickú Cestu aj budhistickú jasnosť. Praktiku, ktorá vyšla za úzky rámec príslušnosti k určitej škole a predstavuje vzor najvyššej tolerancie voči rozličným cestám, vedúcim k jedinému Zdroju.

Desať najcennejších pokladov starej Číny (N. Jadryšniková – 1999)

Tento čikung sa stal v Číne legendou. O jeho vzniku a aj o ňom samotnom existuje množstvo rôznych a často aj protirečivých informácií. Je to jeden z najjednoduchších čikungov, čo sa týka formy a zároveň jeden z najzložitejších po energetickej stránke.

Čikung sa tisícročiami menil, až sa vytvorilo celé spektrum rôznych – a na počudovanie – veľmi sa medzi sebou líšiacich druhov.

Čikung, ktorý môžu praktizovať aj ležiaci pacienti, aj ľudia zaoberajúci sa bojovými umeniami…

Čikung, ktorý má šesť až dvanásť foriem, a ktorému dali rôzne mená (12 kusov brokátu, 10 najcennejších pokladov, 8 brokátových látok…).

A tak sa spoločne vydajme po nekonečnom schodisku, ktoré nás zavedie až do najvzdialenejších kútov histórie.

Prvým stupienkom dlhej histórie tohoto čikungu je naša súčasnosť. Nové varianty čikungu 8 kusov brokátu vznikajú aj dnes. Mýlia sa tí, ktorí pokladajú čikungy za niečo statické a nemenné. Čikungy vznikli z taoistickej tradície. Čikungy – nech sú akokoľvek staré – nie sú múzejné exponáty, pokryté prachom. Živo reagujú na zmeny v spoločnosti a potreby človeka. „Žijú“ svojím vlastným, dynamickým životom. Pod rukou majstra, ako výsledok jeho intuície, sa menia a dostávajú nový impulz pre svoj rozvoj.

Naša súčasnosť je dobou vzniku príjemných a, pre súčasného človeka, nie príliš zložitých čikungov. Taoistické centrá a centrá čikungoterapie sa veľmi zaslúžili o rozvoj a popularizáciu čikungov, nasmerovaných na ozdravenie a harmonizáciu človeka. Jedným z takých čikungov je aj 10 kusov brokátu.

Začiatočníkom obyčajne odporúčame práve túto formu. V čom je dobrá?

Je kompaktná a jednoduchá na koordináciu pohybov. Môžu sa ňou zaoberať ľudia v každom veku. Rýchlo uvedie cvičiacich do reality čikungu – do jeho zvláštneho stavu. Nevyžaduje si fyzické úsilie. Ideálne sa hodí na samoharmonizáciu a upokojenie.

Okrem toho, môžete ju robiť aj postojačky, aj posediačky. Ak chcete, môžete cvičiť v meditačnej polohe. Ak nevydržíte dlho sedieť so skríženými nohami, sadnite si na stoličku.

Počas cvičenia môžete vojsť do úplného ticha vášho vnútorného „Ja“ a môžete ostať v meditácii. Táto forma má peknú „legendu“ – vnútorný obsah.

Mnohí si obľúbili najmä čikung 10 kusov brokátu, pre jeho jednoduchosť a – súčasne hĺbku a stali sa jeho vernými stúpencami.

A teraz sa obráťme ku „koreňom“ tohoto čikungu.

Nedávna minulosť, doba, v ktorej vznikol čikung 8 kusov brokátu, bola pre Čínu ťažkým obdobím. Boli to časy veľkých sporov, vojen a nepokojov v dynastii Sun (10. – 13. st. n.l.).

Pramene pripisujú autorstvo tohoto čikungu jednému z najosvietenejších ľudí tej epochy – legendárnemu maršálovi Jue Fej (nar. v r. 1103). Zastáncovia tejto teórie vzniku čikungu 8 kusov brokátu tvrdia, že maršál Jue Fej rozpacoval 12 foriem čikungu, špeciálne zameraných na udržanie bojového ducha svojich vojakov. Čikung sa stal medzi vojakmi naozaj populárnym, no postupne stratil niektoré svoje formy a zmenil sa na 8 kusov brokátu. (Podrobnejšie o živote Jue Fej a o samotnom čikungu sa môžete dočítať v knihe Yang Jwin-Minga: 8 kusov brokátu).

Je možné polemizovať o tom, či čikung, ktorý opisuje Yan Jwing-Ming, je skutočným čikungom bojovníkov maršála Jue Fej. Osobne si myslím, že čikung tak, ako ho opisuje Yang Jwing-Ming, stojí bližšie k tzv. „vnútorným formám“, ktoré sú veľmi obľúbené medzi ľudmi, ktorí sa snažia upevniť si zdravie, ducha, dosiahnuť harmóniu, než medzi vojakmi – profesionálmi.

Čikungy vojakov majú svoje osobitosti: predovšetkým je to nízky bojový postoj – mabu, prevzatý z bojových umení. Pohyby sú výraznejšie, plastickejšie a sú spojené s formovaním svalovej hmoty. Intenzívnejší je aj prietok krvi a sila toku energie či.

Pohyby tohoto čikungu sú plavné a silné, s prudkými „vystreľujúcimi“ údermi. Čikung samotný obsahuje v sebe ducha bojovníka, vyjadruje ducha bojovníka, a preto ho uprednostňujú tí, v ktorých horí oheň bojovníka. 8 foriem čikungu vám dá ostrý zrak, ostrý sluch, presnú reakciu na akúkoľek zmenu vo vašom okolí, dá vám pocit toho, že ste prešli cez horiaci les alebo prebrodili chladnú, rozbúrenú rieku. Pocítite vašu reálnu silu a skutočnú pripravenosť bojovníka.

Podľa môjho názoru je to prekrásny čikung, schopný dodať silu a podržať v tých najťažších a najnapätejších chvíľach života.

Ale vráťme sa k histórii samotného čikungu.

Podľa iných prameňov, existuje v porovnaní s týmito ešte staršie dielo neznámeho autora (datované tiež do dynastie Južný Sun), nazývané „8 kusov brokátu“, zamerané hlavne na pochopenie tao-in (práca so srdcom, vôľou a dýchaním, cesta harmónie ducha a regulácie či) a yan-šaen (pestovanie života – prax harmonického života a stavov, ktoré žičia dlhovekosti a zdraviu, praktiky koncentrácie na vnútorné procesy). Ako sme sa mohli presvedčiť, táto práca bola venovaná vnútorným praktikám, majúcim za cieľ harmonizáciu života a rozvinutie ducha-šeň. Odborníci tvrdia, že diela autorov dynastie Južný Sun sú silno inšpirované prácami, pochádzajúcimi z ešte starších dôb.

O tom kedy a ako vznikli v Číne čikungy, história mlčí. Možno tu boli odjakživa? Číňania tvrdia, že čikungy sa objavili ešte pred vznikom písma. Čísla hovoria – X. storočie p.n.l.

Pre mňa je to už ale veľmi ďaleká a môjmu chápaniu veľmi vzdialená minulosť.

Ale mám veľmi rada jednu z legiend, pochádzajúcu z tej doby.

Chán Yongli, taoistami považovaný za jedného z „ôsmich nesmrteľných“, bol známy svojou nekonečnou múdrosťou. Mal žiaka Lu Dongbina, ktorému dal dar nesmrteľnosti a naučil ho vládnuť neobyčajnými schopnosťami. Lu bol dokonalým Bojovníkom – Mudrcom. Ovládal bojové umenia, bol básnikom a poznal najvyššie tajomstvá mágie, ale ako budúci nesmrteľný boh, mal dosť zlých návykov.
Niekedy sa stalo, že nedodržal sľub alebo bol príliš krutý. Inokedy dal „pilulku nesmrteľnosti“ človeku, ktorý si ju nezaslúžil len preto, aby videl, aký to bude mať výsledok. Nikdy nezaváhal, keď si mohol z niekoho urobiť zlý vtip ale najviac privádzali jeho učiteľa k zúrivosti žiakove ľúbostné historky: Lu si nikdy nenechal ujsť príležitosť zviesť peknú dievčinu…
Jedného dňa čakal učiteľ na žiaka, aby ho zasvätil do tajomstiev jedného z komplexov čikungu. Lu sa aj napriek tomu v ten deň neobjavil. Zabával sa so svojou najnovšou milenkou. Rozhnevaný učiteľ nakreslil komplex na steny jaskyne, aby sa ho Lu naučil sám, keď sa konečne rozhodne vrátiť…

A tak sa podľa kresieb v jednej z jaskýň, zanechaných podľa legendy Veľkým Učiteľom, obyčajní smrteľníci zoznámili s cvičením Osem kusov brokátových látok.

Vďační Číňania náležite ocenili tento komplex, zachránili ho a v priebehu tisícročí obohatili. Osem najcennejších pokladov nás aj dnes obdarúva harmóniou, zdravím a pocitom radosti zo života.

Každý z nás musí byť ale veľmi húževnatý a trpezlivý, aby opatrne „rozmotal“ každý kúsok brokátu a odhalil tajomstvo v ňom ukryté nesmrteľnými.